Len časovo sa stretli dve mediálne povšimnuté udalosti. jedna z ulíc našich miest na vymanenie dvoch detí matky pracujúcej v Anglicku z adoptívnej rodiny a druhá podpisová za oslobodenie istého, narkotikám prepadlého herca, ktorý bol odsúdený na viacročnú stratu slobody.
Úspešná bola tá prvá, pouličná, na ktorú reagovali aj štátne orgány, keď následne londýnsky súd zrušil právo na adopciu detí, ku ktorým sa hlási ich stará matka na Slovensku. O práci ich biologickým rodičov, hlavne matky J. Boórovej v Anglicku sa nepíše, ani o príčinách ich adopcie. Deti sú v tom nevinne.
Tá druhá udalosť vyvolaná istým zabúdaným hercom, no majiteľom bývalého štúdia Slovenského filmu na Kolibe, bola zvýraznené zberom podpisov pod petíciu, no neúspešne, pretože hovorca prezidenta oznámil, že o výške trestu rozhodol právoplatne súd demokratického štátu a nie je dôvod odsúdeného amnestovať a na základe petície intelektuálov. . Tak hlboko ešte demokracia nepokročila.
Zdanlivo oba prípady vôbec nesúvisia, ale podľa autora týchto riadkov áno, pretože dávajú ponaučenie, že občania, intelektuáli, alebo Rómovia, či ženy z domácností sa dajú prizvať k protestom, pokiaľ je problém správne definovaný a zaujímavý, v každej dobe i bez poznania skutočného stavu predmetu protestu. Oba príbehy začali spontánne, no skôr odhalili neporiadky aj konaní štátnych orgánov. To je však znak demokracie, ten pozitívny. Môžeš pískať na prstoch i píšťalke, písať, stanovať pred Úradom vlády SR v každej dobe ročnej, no dikcia zákona ťa nepustí ďaleko. Ten anglický príbeh z hľadiska práva bol jednoduchý a nebyť dobrej starej mamy, ktorá sa o deti chce postarať, nebol by skončil tak, ako skončil. Ešte uvidíme, či v tom bola láska k deťom, alebo aj niečo viac.
Pre domácu verejnosť by v tomto ukážkovom príbehu bolo zaujímavé čo je s matkou detí a prečo boli adoptované. Riaditeľka Centra pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže A. Císarová zrušenie adopcie detí v rozhovore s p. D. Balážovou pokladá za svoj úspech a zmenu v prístupe k podobným a v budúcnosti pribúdajúcim príbehom, No pani riaditeľka dôvody vedome v spomenutom rozhovore obišla. Kto si už dnes myslí, že adopcia detí patrí len k aktom humanity a nie je zištným a v čase keď európska populácia starne, rodí sa menej detí a tak adopcia detí na diaľku, do cudziny je spôsob, ako tento trend zmierniť práve deťmi z chudobných postkomunistických krajín
O premyslených dôvodoch adopcií detí bohatých štátov sveta svedčí i vysoko dramatizovaný a „protidemokratický zákon“ RF, ktorý práve podpísal prezident Vl. Putin a podľa ktorého je zakázaný vývoz populácie malých Rusov do USA. V tomto ideologizovaní príbehu podľa zverejnených údajov ide o 740 tis. detí bez rodičov, odkázaných na život v detských domovoch za pomoci štátu. Môžeme čakať že tento stav v dôsledku záujmu USA o ruské deti nemá len humanitnú stránku. Zatiaľ sa hrá na humanitnú strunku ľudí sveta, ale v kapitalizme sa hrá vždy a predovšetkým o zisk, aj keď brnkajú na slzy ľudí Veď tie deti by vyrástli, stali sa z nich Američania a tvorili časť bohatstva Štátov. Je to jasné že budú chybovať v Rusku?
W O W.