Všímam si ,že dlhotrvajúce ekonomické ale už aj spoločenské problémy súčasného sveta, sú
u nás jednoducho spájané s komunistami, s ich rozvratnou činnosťou. Tak píšu, ale aj hovoria rôzni
experti, no aby rozvratné živly pôsobili vo vrcholových orgánoch EÚ a v Bruseli sa ťažko dá
akceptovať ,okrem bezradnosti zo situácie, ktorá trvá už trochu dlho. Množstvo partikulárnych
opatrení a výšky valov, ktoré sa valia na európske štáty Únie a ktoré sú definované ako jedinečné
a účinné svedčia o tom, že tie tradičné opatrenia so ziskami a stratami sú neúčinné. Veď v princípe
kvalita doterajších riešení a hľadanie úspor na strane výdajov a dovolených deficitov štátnych
rozpočtov ostávajú zachované, ale za cenu rozpadu sociálnej funkcie štátu u slabších. Má vôbec niekto
zo štátnych orgánov právo kontroly rastu bohatstva bohatých vlastníkov bánk, ich podnikateľských
foriem, ktoré sú istené základnými zákonmi na ochranu súkromného vlastníctva v extrémne veľkom
rozsahu ?
V ktorejkoľvek etape súčasnej krízy kapitalizmu nik si zatiaľ nespomenul a nezaoberal sa
riešením bývalého prezidenta USA F.D.Roosevelta v rokoch 1929-1933,kedy zamestnanosť v USA
bola zvyšovaná výdavkami štátu na verejné práce i s priaznivými dôsledkami. Bolo to možné tým, že
štát, ako prirodzená spoločenská inštitúcia bol bohatší, ako je tomu v súčasnosti. Dnes, keď štát musí
čakať na dane a poplatky bohatých a tí buď platia, alebo neplatia, alebo zmenia adresy svojich firiem,
podľa toho ako sú im nastavené limity daní pretože axiómy terajšieho spoločenského poriadku sú stále
dokonalejšie a spoločensky nemenné.
Aby sme ale vedeli pochopiť spoločenské zmeny v krajinách zviazanými politicky
i ekonomicky s bývalým ZSSR ,ako čosi, čo sa zrútilo vlastným pričinením až samozničením, museli
by sme vedieť na čom sa dohodli v decembri 1989 na lodi pri ostrove Malta G.Bush a M.Gorbačov
a aký obchod uzatvorili .Je dôležité aj to, že všetky režimy východného bloku sa zrútili skoro súčasne
a podľa vlastných scenárov. Výnimkou, ale s ťažkými dôsledkami bol rozklad Juhoslávie za pomoci
leteckých úderov USA. Potvrdilo sa však ,že mocenské vákuum v dnešnom svete existovať nemôže.
Spoločenské zmeny u nás nazývané revolúciou (zamatová) si po rokoch zasluhujú poohliadnutie či
skutočne sa stalo to, na čo rozvášnené davy na námestiach v novembrových dňoch roku 1989
prevolávali naordinované heslá rečníkov z tribún Ak by sme si dovolili vrátiť sa k textu Charty 77,
nikde sa v nej nespomína zmena spoločenského systému, len jeho náprava okatých chýb, málo
demokracie a rôznosti názorov. A tak i v novembri 89 u nás nešlo ani tak o povalenie socializmu
s jeho chybami, ale o nápravu a odchod ľudí, ktorých doba sa už prežila a nevedeli ako systém
pokojne modifikovať do pluralitného K tomu stačí porovnať prvé reči rečníkov ktorým chýbala vízia,
program. Boli bezradní, nevedeli, čo s mocou, ktorá im padla do lona. A tak museli prísť zahraniční
experti s poučkou, že socializmus je nereformovateľný. . Dramaturg a humanista V.Havel vedel
hovoriť vtedy len o láske a nenávisti a pravde a lži (ať zvítězí pravda nad lží a láska nad nenávistí)
Sú ale najmä iné, vážnejšie argumenty, že vtedajšie zmeny politického systému u nás
zachraňovali skôr krajiny Európy pred vtedajšou krízou. Ak prejavom blížiacej sa krízy je depresia,
znižovanie rastu spoločenskej spotreby a nedostatok odbytových možností, tak presila kapitálu a
tovarov rôznej úrovne, ktoré sa vtedy na nás prevalili skoro okamžite dávali obraz blahobytu, ktorý
nás očakáva a že tak to pôjde ďalej. Nebolo to ale zadarmo, ale dobre istené zmenou vlastníckych
vzťahov. A následné roky až do súčasnosti potvrdzujú, že nič nie je zadarmo, že za všetko sa platí
dokonca budeme platiť za otvorenie dverí na ambulancii u súkromného lekára a za pečiatku na
recepte. Taká je doba ,keď vláda nie je schopná upokojiť mzdové nároky lekárov,učiteľov,dopravcov,
ináč. Počas niekoľkých rokov ,kedy sme sa zamestnávali privatizáciou pôvodne štátneho majetku
a nestačili registrovať koľko pôvodne dobre zavedených a konkurencie schopných firiem zaniklo,
alebo stratili aspoň svoje meno, a hlavne stali sa majetkom zahraničných podnikateľov. A tie, ktoré
nezapadali do portfólia mocnejších, konkurenčne vyspelejších pomocou vlastných odborníkov, ktorí
rad-radom ponavštevovali všetky podniky, rozhodovali o tom čo si v mnohých ponechajú ,ako
prívesky s redukovanými výrobami ,na úrovni dielní alebo ich nechajú zaniknúť. Má zmysel menovať
tie ktoré zanikli bez náhrady a čakať, že sa naša pozícia zmení?
Preto proces rýchlej zmeny mal svoju réžiu o čom nás do súčasnosti poučujú zmeny režimov aj
v takých štátoch sveta, kde o socializme, či komunizme nikdy nechýrovali a kde nevládli komunisti
Ale dôvody iste boli .A pretože sa blíži pamätný deň 17.november, Deň boja za slobodu a demokraciu
(už nie Medzinárodný deň študentstva na počesť Jana Opletala) patrí si pripomenúť ,že počas
študentských protestov a na Národní tříde ( Praha) mal byť zavraždený študent Martin Šmíd, ktorý
o svojej smrti sa dozvedel až ráno, pri raňajkách doma .Falošnú a vopred(!) avizovanú správu do
svetových médií rozoslal Petr Uhl, čo neskôr dejatelia následných udalostí prešli diskrétnym mlčaním
no na domácu situáciu správa mala silný akceleračný vplyv aj na rozsah požiadaviek
i s heslami: “Odstoupit, odstoupit!. Naši v Bratislave zatiaľ volali :Utvorte koridor, bo komusi ukradli
pudilár. Bolo to ale všetko so spevom Ivana Hofmana pri gitare ,keď sme si sľúbili lásku
a vydržať .Ale hlavné slovo mali chovanci rôznych sociálnych ústavov. kde s nimi zaobchádzali
surovo Dokonca aj do záchodov museli chodiť organizovane! Fuj.
Vtedy, pred rokmi to bolo tak, teraz dopad veľkej hospodárskej krízy na štáty Európy je
neodvratný a celoplošný i s dôsledkami, bez možnosti odkladu, či sanitárnych opatrení. Je síce ešte
hladná a chudobná Afrika, no jej štáty nemajú v podstate čím platiť za pomoc. Ťažba drahokamov,
ropy, plynu a zlata je už dávno v rukách zahraničných podnikateľov Aj preto nedávna otázka detí
(podľa TV) pri stretnutí s politikmi znela, prečo štáty EÚ v prvej rade pomáhajú súkromným bankám,
ktoré sú aj tak a u nás v 95 % vlastníctve iných bánk a vláda podľa nedávnej správy predala výhodne
ďalšie dlhopisy ,aby nedošlo ku kolapsu. A kasanie sa našej vlády, že nedovolí, aby sa kapitál z našich
filiálok prelieval do materských bánk je len rečnícke gesto politikov, ktoré sa nedá naplniť.
To všetko na počesť boja za slobodu a demokraciu Odstup od konca rokov 1990
a nasledujúcich je už dosť dlhý na to, aby sme mohli bilancovať s prižmúreným okom.
Keď ste moje videnie uplynulých rokov prečítali do konca, no so zlobou, čo si ešte dnes
môže niekto také dovolíť a pojali ste chuť vynadať(ako býva zvykom v tejto relácii) skrytému
boľševikovi, beriem vám vietor z plachiet. V roku 1971 bol som vylúčený z radov členov KSS,
práve pre kritické názory na politiku a jej realizáciu na najnižšej úrovni. Živil som sa však aj
naďalej poctivo a tak nemám nič, okrem vlastnej hlavy Mal som však možnosť vidieť svet v jeho
rozpornosti Vtedy aj dnes.
W O W