Zo vznešených úst
istého činiteľa českej vlády, alebo parlamentu odznelo
pomenovanie ľudí(zatiaľ),ktorí sa búria proti neprávostiam, že je to luza, teda tí najhorší, ešte
spoločensky nebezpečnejší ako sú bezdomovci .Luza sú tí, čo nechcú dlhodobo plniť bachor
a práve toho, kto ten názov pred plénom rovnako zmýšľajúcich činiteľov štátu vyslovil.
V našich domácich pomeroch toto označenie pre ľudí domáhajúcich sa svojich práv“
nedemokratickou cestou“ zatiaľ neodznelo. Treba sa však pýtať, či 180 žien z talianskej firmy
vo Vranove, ktoré dostali okamžitú výpoveď v písomnej forme a na domácu adresu, nebudú
od chvíle, keď s demokratickými postupmi sa svojej pravdy nedovolajú. Majiteľ firmy Slotex,
Talian stihol počas nariadenej dovolenky odviesť pletacie stroje do Rumunska, konateľ
nejaký Slovák je však nedostupný. a nepoľapiteľný. Obaja chránení zákonom o slobode
podnikania.
Ako v rozsiahlom vystúpení zástupcu OZ KOVO v TV TA3 uviedol priebeh
likvidácie firmy s dlhom voči zamestnankyniam, ináč ženám z okolia Vranova z rôznych
dedín, štátu. odvodoch a na daniach cez 800 tis.€. Vo firme bola odborová organizácia
zakázaná a nahradená zamestnaneckou radou s právomocami podstatne nižšími, ako pre
odborovú organizáciu plynú zo zákona Až teraz ,keď zánik firmy bol neodvratný ujal sa
o zamestnankyne OZ KOVO a ten chce vymáhať aspoň dlh voči zamestnankyniam, ale čo
štát, jeho pohľadávka ostane nedobytná, ako veľa pred ňou. A veľa rokov.
Ak ma pamäť neklame tento Talián podnikal pred rokom 2008 a úspešne
v Humennom v budovách po bývalom Chemlone a keď podnikateľské pomery sa mu zhoršili
že môže zarábať ešte viac , presťahoval firmu do Vranova. pochopiteľne so súhlasom orgánov
štátu Stačili sľuby. Firmu etábloval v objektoch bývalej Slovenky. Ženy ktoré stratili prácu
v jeho firme mohli pracovať aj vo Vranove len 25 km od Humenného , no zanechali
toho ,pretože z odpoludňajšej zmeny sa nemali ako dostať domov, do dedín v ktorých
žili. Tak sa prihlásili na Úrade práce Vysvetlil by im to Ľudko Kaník, že za prácou treba ísť
a nečakať, až príde za nimi domov.. Treba mať len dobré auto a blízko autostrádu.Alebo sa
poučiť z príkladov z USA, kde ľudia – businessmani dochádzajú aj 60 mil a denne.! Alebo si
kúpiť karavan ako trvalé bydlisko a tam, kde prijimajú na sezónne práce
Keď jednotlivé príbehy vzťahu zamestnávateľa(majiteľov)drobných firiem v tomto
zanedbanom konci sveta spojíme, zistíme, že to nie sú javy náhodné, ale založené na
dôkladnej znalosti možností podnikať a tam, kde sú ľudia zaťažení náboženským cítením,
skromnosťou, ktorú v nich pestujú dedinskí farári. potom možnosť vykorisťovania je
obrovská .Ak by sa postavili ,boli by luzou a tí poškodení vedia, že pred demokratickými
súdmi nič nezmôžu Dostali by sa akurát do hanby pred okolím v dedine kde sú ľudia už úplne
pasívni. Veď ani zo strany štátu niet toho, kto by sa ich zastal! Ktorý úrad a máme ich veľa?
Každá zo žien, ktorá teraz prišla o prácu môže sa individuálne sťažovať na súde, cez právneho
zástupcu, prokurátora až do nemoty a tie, ktoré za prácu nedostavali viac ako 300 € brutto si
to nemôžu dovoliť
Demokratické zákony o ochrane práv jednotlivca však nedovolia, aby sa dotknutí
zamestnanci dozvedeli, koľko na nich tento majiteľ firmy zarobil a štát nemá nástroje, aby
takým osobám raz a navždy zakázal na území, ktoré spravuje podnikať v každom druhu, ani
na iné meno.
Že to ide, nech sa zvedavci pozrú na riešenie, ako skončili s krízou na Islande.
Odmietli zaplatiť cudzie pohľadávky, ktoré vyvolali predstavitelia ich bánk. Tak nech platia.
To sa do našich médií, ešte nedostalo
WOW.