Treba priznať, že skrátený proces odvolávania M.Zemkovej z pozície generálnej riaditeľky RTVS v svojej divadelnej podobe nemožno porovnávať s odvolávaním Š.Nižňanského, vtedy len z pozície riaditeľa STV. Je jednoduchší, priehľadnejší a právne malicherný, nehodný operetného speváka D.Jarjabka t.č .poslanca NR a predsedu výboru NR pre kultúru .Predchádzajúcim autorom scenára v prípade Š.Nižňanského sa podarilo príbeh a dôvody rozkošatiť o širší, občiansky menej podozrivý dôvod spočívajúci v „potrebe “zlúčiť dve dôležité štátne inštitúcie pre ovládanie myslenia občianstva do jednej inštitúcie ktorá sa však zatiaľ v okolitých krajinách neujala, ale poslúžila aktuálnym potrebám vlády. A pritom šetriť. Ináč klobúk dole, bol to sofistikovaný scenár, lepší, ako ten terajší :bum a bum.
Oveľa zaujímavejší i veselší by bol príbeh o tom, že zlúčenie SRo + STV nebolo šťastlivé, čo „dokázali experti ,sledovanosť a mediálni znalci “ale D.Jarjabek vytiahol na M.Zemkovú najbanálnejší argument o tom, že o svojom zámere predať budovy STV a SRo neinformovala mediálnu Radu. Veď to mala byť hlavná devíza úsporných opatrení zlúčenia.
Je pravdou, že sledovanosť verejno-právnych médií stále sa pohybuje pod úrovňou komerčných staníc vo vlastníctve amerických spoločností sýtenými aférami, sexuálnymi avantúrami mediáne známych osôb a reklamou v každej chvíli bežiacej relácie. Sú to však a preto neporovnateľné subjekty mediálneho trhu. No správy RTVS večer sú v skutočnosti zvodkami toho najhoršieho, čo sa cez deň stalo na území Slovenska a priľahlom okolí .Tvorcovia správ sa však môžu brániť tým, že je to obraz doby a keďže vysielať sa musí a každý deň a niet nič pozitívne, tak do správ ide to, čo je po ruke, ale každý deň?
Všetky príbehy o tom, že policajt vypadol z balkóna, že lipy akurát na tom východe poodlamovali deti našich „neprispôsobivých občanov“ ,aby sa im ľahšie zberal lipový kvet. Treba to nechať tak, o rok už nebudú mať čo oberať a bude pokoj. Že tam a tam vykradli ovčín i stihli poraziť jalovicu. Všetky príbehy podľa médií končia tam, kde majú. Poškodení to nahlásili policajtom a ako podobné príbehy končia ako neriešiteľné a ako sa patrí v demokracii. Nik z páchateľov nebol pristihnutý priamo pri páchaní trestného činu a tak sa to založí do skrine. A to je všetko. Chce niekto viac? To by terajší politici a zamestnávatelia museli naučiť ľudí bez práce opäť pracovať a dať im aj prácu. Ale v kapitalizme je zodpovedný každý sám za seba a hlad je zlý radca pre rozumné myslenie.
Preto za programy verejno-právnej inštitúcie nemôže zodpovedať vedenie RTVS, ale zlý stav spoločnosti. Predsa agitačné relácie o začiatku žatvy na juhu Slovenska, o výkonoch sústružníka Slabeya z Podbrezovej, o rekorde dojičky kráv na JRD a ťažkotonážnych vlakoch sú minulosťou a dnešné relácie o návšteve diviakov v okrajových častiach Žiliny a medvedíc s mláďatami v kontajneroch sú síce pekné na pozeranie sa z okien, no nemôžu byť nosné pre správy o živote Slovákov. Ešte sa nasmejeme, ako sa budú predstavitelia poľovníkov hádať, komu bude vydaný doklad na povolený odstrel dvoch medveďov a koľko ich to bude stáť
O živote v sprivatizovaných firmách, ktoré už nepatria žiadnemu z nás sa nedozvie divák, či poslucháč nič. Je to predsa ošetrené zákonmi o obchodnom tajomstve a také prkotiny, ako boli osobné prehliadky robotníčok pri odchode z hygienických zariadení, či nekradli pančucháče, alebo či firma z Hencoviec splnila, čo mala prikázané a do 16.júna vyviezla nedefinovaný odpad z „tajnej „výroby celulózy, nemáme čo vedieť.
Preto žiaden riaditeľ média v rukách (ešte) štátu nemá svoju pozíciu garantovanú doživotne a bude stále patriť k rizikových povolaniam .Prečo by ináč rôzni manažéri považovali za potrebné do vnútorných predpisov svojej firmy vkladať ustanovenia o odchodnom, aby nemuseli po odvolaní z funkcie stáť pre úradom práce v meste svojho bydliska a čakať na podporu v nezamestnanosti.
S uctivým pozdravom