Minulý spoločenský systém nás naučil vďaka schopným redaktorom čítať medzi riadkami .A nechcelo to veľa, niekedy stačila pomlka, možno pohľad a niekedy v písanom texte pomlčka, ktorú prehliadol nepozorný cenzor.
Z tejto doby ostalo v nás, mnohých slovíčko- rezerva. Už sme si zvykli, že neide o rezervnú pneumatiku, ale súborný názov pre nedostatky v spoločenskej či materiálnej oblasti, dokonca v športovej terminológii.
Od istého času, v období hospodárskej, sociálnej i spoločenskej krízy začali sa v prejavoch i rozhovoroch politikov i vládnych činiteľov používať slovné spojenie „úspory verejných výdajov“
Napred to boli slová málovravné, ale keď sa s nimi začali hrať experti na dlhodobé spoločenské ekonomické ale aj európske problémy naši politici (?) Kaník, Brocka, Sulík a teraz už aj Frešo, poslucháč, či divák musel zbystriť vnímanie, ako oni a spoločne chápu frekventovanú úsporu verejných financií. A ako hovorievajú poľovníci “len pomaly ,chytíme aj starú“ ,bolo treba počkať, až sa prerieknu a prídu s niečim, čo bude vyžadovať § znenie, aby svoje myšlienky pretransformovali do podoby návrhu zákona..V tomto smere kráčajú vedno s predstaviteľmi bánk i Europanov z Bruselu .Ale treba dodať, že tí a ich nadriadení bankári, sú už ďalej a myslia si ,že krízu nemožno ukončiť len úspornými opatreniami na strane výdajov, ale aj opačne, obnovou výroby a tým aj spotreby. No naši experti na bázické spoločenské problémy stále opakujú, že nás môžu zachrániť len úspory verejných výdajov a nízke mzdy, ako istota, že si nás budú naďalej všímať zahraniční investori. Ale za aký peniaz si budeme kupovať tovary a služby s nízkymi príjmami?
A pretože ide o verejné výdaje týkajúce sa rozhodujúcej časti obyvateľstva štátu bude potrebné ich bližšie špecifikovať.
Ak odhliadneme na povahu základných výdajov štátu na bezpečnosť, teda políciu, justíciu a väzeňstvo a povinné odvody do fondov EÚ,NATO a financovanie našej účasti v zahraničných misiách na obranu mieru a stability na Blízkom východe, potom všetko ostatné má mať len charakter fakultatívnych výdajov .A to je to, čo neuniká pozornému oku pravice, ktorá svojimi predstaviteľmi a ich zákonmi dbá o to, aby zdravie, vzdelanie, kultúra, veci soc iálne, bývanie i život občanov bol postavený len na osobnej angažovanosti a schopnostiach jednotlivca.A kto na to nebude mať, je to jeho problém. Ako v USA, kam sa chodia naši experti priúčať. Že to nie je výmysel chorého mozgu dozvieme sa v najbližšej budúcnosti, keď experti i odborníci budú novo definovať pojem“ základná zdravotná starostlivosť“,teda, čo bude za ňu pokladané, aby to bolo ako-tak v súlade s Ústavou SR.Alebo už nie?
Aktuálne informácie práve k 1.júnu o dni začiatku daňovej slobody a o tom, že odteraz do konca roka budú tí, čo ešte pracujú pracovať na seba majú cieľ dráždiť ich o čo všetko tento štát oberá formami daní a odvodmi, ktoré majú solidárny charakter A to by malo byť nemalo. Pokúšali sa o to už politici S&S ,keď predstavovali pred voľbami v roku 2010 svoju pol itiku. Ich návrh k vykazovaniu super hrubej mzdy, ako zákonný smeroval k tomu, aby občania, zamestnanci pokladali štát za pijavicu, ako inštitúciu ktorá ich vysáva a okráda o ťažko zarobené peniaze a aby vedeli, koľko z nej si ponecháva štátna byrokracia na svoje“ pochybné“projekty, bez ktorých sa dá pohodlne a s plným bruchom žiť tým, čo sa snažia a zarábajú. Naskýta sa však aj otázka, prečo „živia“ toľkých darmožráčov, ktorí využívajú výhody vydobyté už dávno odborovými organizáciami? Prečo svoje tak ťažko skúšané podnikanie nezavesia na klinec a najdú si niečo „ľahšie „ na obživu? Veď sú to vzdelaní podnikatelia, absolventi rôznych krátkodobých stáži v cudzine Asi to však nebude také zlé, ako sa trápia pred TV kamerami a zvedavými redaktormi.
Predstavitelia našich niekoľkých zamestnávateľských organizácií opakujúcich stále rovnaké názory o konkurenčnom prostredí a postavení našich podnikateľov v EÚ, že konkurovať môžeme(už)len cenou práce a keď bude terajšia vláda v hľadaní 1,5 mld € na zníženie deficitu verejných financií hľadať zvyšovaním daní bohatých podnikateľov a bánk dôjde ku katastrofe v mnohých subjektoch.
Politici a bankári v EÚ tých našich však už predbehli v hodnotení a hľadaní východísk z dlhotrvajúcej krízy a marazmu v tom ,že východisko z toho všetkého musí byť cesta dvojprúdová i úspory i rozvoj. Ale taká politika bola predsa známa aj v riešení dôsledkov krízy v rokoch 1929 –1933,kedy F.D.Roosevelt(prezident USA)predložil svoj program(New Deal)verejných financií a verejných prác. Ľudia mali prácu, mali za ňu zaplatené a mohli svoje zárobky aj utrácať za predmety i služby, ktoré si počas rokov krízy odopierali. Našim to zatiaľ nedošlo, možno preto, že svoje zisky si strážia a prelievajú do daňových rájov. Vynaložiť ich v prospech verejných prác ich netrápi. Nám už predsa nemôžu pomáhať dobročinné zbierky do pokladničky pred poštami a na verejných uliciach.
Takže o tom je pojem“ verejné výdaje štátu“ a čítanie medzi riadkami a dnes, keď je tá demokracia a spoločenské javy sa majú nazývať presne.