Výsledky predčasných volieb dávali isté dôvody k tomu, aby sa predseda víťaznej strany a teraz i vlády R.Fico rozhodol po konzultácii so svojimi najbližšími vytvoriť Radu solidarity a rozvoja. O členoch Rady a hlavne jej štatúte, pokiaľ už existuje, nevie obecenstvo nič. Nevieme, či Rada má radiť, podávať návrhy riešení, či jej členovia sú vymenovaní, alebo sa menia podľa toho, kto lepšie je zorientovaný v téme programu rokovania, či rokovania zvoláva predseda vlády príležitostne, podľa potreby, či bude mať nejaký administratívny orgán, či zo zasedaní budú vyhotovované zápisnice, vážnosť hlasovania a nakoniec aj o honorovaní členov Rady podľa účasti na zasadaní, ako v parlamente.
Otázok viac, ako dosť a iste príde aj moment, kedy sa bude “lámať chlieb“ a bude len na rozhodnutí predsedu so svojimi ministrami, ako s názormi členov Rady naloží.. A to bude jej koniec ,keď požiadavka niektorého jej člena nebude rešpektovaná.
Ako sme mohli vidieť v správach STV, stretol sa predseda R.Fico už mimo Rady s najmocnejšími predstaviteľmi katolíckeho kléru, aby s nimi viedol rozhovor o ich názore na zníženie počtu štátnych sviatkov v roku. Pán Zvolenský, arcibiskup už vopred pri inej príležitosti bol oznámil, že r.k cirkev nemá nič proti zníženiu počtu štátnych sviatkov, pokiaľ sa nedotknú cirkevných vymenovaných v základnej Zmluve so Svätou stolicou. Teraz len stanovisko svoje i ostatných pánov biskupov, ktorí sa rozhovorov zúčastnili, zopakoval.
Predseda vlády R.Fico k tomu uviedol, že text zmluvy nechá posúdiť svojim právnikom, aby mu poradili, ako ďalej .Treba opäť a zdôrazniť, že text dokumentu aj keď má názov zmluva je niečo celkom iné, ako sa patrí na zmluvy medzi suverennými partnermi ,pretože je nevypovedateľná(!) podľa čl.25,ale len meniteľná na základe vzájomnej a písomnej dohody.
V našej histórii už existoval istý právny akt, ktorý čsl vláda 30.9.1938 schválila ,neskôr nazvaný ako mníchovská dohoda s rôznymi prívlastkami a ktorej existencia dlhé aj povojnové roky bránila normálnym diplomatickým stykom so Spolkovou republikou Nemecka. Ani z jednej strany nebola ochota jej existenciu spochybniť, pretože fyzicky existovala. Až prišiel Dr. Gustáv Husák (vtedajší prezident ČSSR),ako skutočne vzdelaný právnik na termín- nulita ,ktorý znamenal, že bola, ale neexistuje. Zhodli sa na tom obe strany.
Niečo podobné by sa mohlo a práve teraz uplatniť o tejto zmluve so Svätou stolicou, pretože tam majú iné starosti s kardinálmi i prezidentom Vatikánskej banky. Skrátka priblížiť ju normálnym pomerom vzťahov definovaných v zmluvách medzi suverennými štátmi a bez všetkých tých článkov od.čl.3 až po 19,kde sa uvádza, že r.k cirkev má výlučné práva a štát len zabezpečuje ich napĺňanie.
Možno, že som nebol jediný, kto prizvaním r.k. cirkvi do Rady očakával, že práve ona činorodo pomôže vláde v riešení veľkých sociálnych problémov štátu, ktoré priniesol kapitalizmus. Veril som, že tie tisícky veriacich kolenačky vystupujúcich na poklonnú horu levočskej Kalvárie počas odpustovej slávnosti a stovky pochodujúcich a spievajúcich pútnikov pod prápormi z okolitých dedín sú tá sila, ktorá pomôže a zachráni ľudí z chatrčí pred morálnou i fyzickou skazou, pred živorením v biede .A to ešte neboli tohoročné odpustové slávnosti najbližšie v Levoči a potom za radom v Litmanovej, Turzovke ,Močenku, Starých Horách Šaštíne, či Gaboltove, kde spolu a každoročne predstavujú veriaci katolíci ten potenciál, ktorý by sa mohol a mal zapojiť do sociálnych služieb slovenskej pospolitosti. Ale k tomu by ich mali vyzývať svätiaci biskupi spod baldachýnov na posvätných miestach.
Nič podobné sa zatiaľ nekoná, skôr narastajú požiadavky na opravy kostolov, veží, hodín, organov i budovanie nových chrámov.
Takto si účasť vysokého duchovenstva v Rade asi R.Fico nepredstavuje, aj keď nezabudol navštíviť ešte vždy čulého starého pána kardinála Korca v jeho sídle len tak idúc okolo Nitry.