Podnikatelské ešte neznamená že aj odborné.

28. mája 2012, gilos, Nezaradené

Existujú síce minimálne štyri podnikateľské ,teda záujmové organizácie našich rýchlo vykvasených podnikateľov no neprejavuje sa v nich technický živel. PAS, AZZZ RÚZ Klub 500 sú organizácie sledujúce len aktuálne podnikateľské záujmy svojich členov z hľadiska daní, odvodov,  úprav Zákonníka práce, no zatiaľ sa neprejavili odborne, technicky. Ani za pomoci SARIO v praxi nevytvárajú podmienky pre moderné výrobné  odvetvia

Ako rukolapný príbeh ich malého záujmu a nízkej kvalifikovanosti v tomto iste tiež významnom segmente práce majiteľov Slovenska sú mediálne informácie, že ktosi(Oil Production & Trade Sk),zatiaľ anonym, chce vybudovať v okolí Rimavskej Soboty závod(!) pre 2 000 pracovníkov, kde chce vyrábať „polyméry“ pre výrobu pneumatík. Všetko sú to iste pokusy získať finančné zdroje od štátu či jej agentúr na práce zvané štúdie, analýzy a posudky na niečo, čo je už vopred určené na skartáciu, no ináč dobre zaplatené Predsa solídne  firmy(VW, Peugeot, KIA, Samsung, Nokia  Sanyo  a pod)sa neskrývajú za novovymyslené  typu Auto-moto-velo Ltd.

Jediným reálnym faktom je miesto, kde sa stretajú dva ropovody Družba  a Adria (?) a hlad po práci v rajóne, kde dlhodobo máta ľudí a činiteľov nezamestnanosť. Pre miestnych činiteľov trvalo  mordovaných otázkami, kedy bude práca je dôležitý počet potenciálnych pracovných miest, technické problémy projektu a či sa nedotkne životného prostredia, sú len otázky okrajové , ktoré sa už dlhodobo radia medzi obchodné, či podnikateľské tajnosti.

Absolventom stredných odborných škôl i vyšších je iste dlhodobo známe, že základnou surovinou pre výrobu pneumatík je prírodný kaučuk, sadze , síra a prímesi zlepšujúce podľa účelu ich fyzikálne vlastnosti. Zo syntetických produktov sa osvedčili chemické zlúčeniny, produkty petrochemických výrob, butadién, izoprén a styrén. Aj preto to, čo bolo publikované pre zlepšenie výhľadu občanov južných okresov Slovenska je zavádzajúce. Prísady do pryže, akými sú antioxidanty, svetelné stabilizátory, urýchlovače a iné sú potrebné v malých množstvách(rádovo kilogramy na tony spracovanej pryže  a k tomu netreba 2000 zamestnancov a firmy, ktoré sú na tento druh výroby zamerané a dlhodobo nemajú problém výrobcom pneumatík, či iných produktov(napr dopravné pásy)ich v kilogramovom balení pre hnetenie pryže na kalandroch dodávať vždy a presne .Boli aj na Slovensku a už nie sú.

Výroba butadiénu a izoprénu patria do skupiny petrochemických  a náročných výrob investične i personálne. Tak ťažko uveriť, že ktosi, bez finančného zázemia a krytia zavedenými výrobcami by išiel do takého dobrodružstva. U nás je však všetko na papieri možné, stačí zaklopať na správne dvere, registrovať firmu a vyplniť potrebné formuláre.

Sám mám celoživotné  skúsenosti s prípravou, projektovaním i realizáciou väčších stavieb v chemickom priemysle, ktorý je už dlhodobo mimo pozornosti domácich podnikateľských skupín a tak sa neprestávam diviť, kde môžu vzniknúť úvahy, ako sú naznačené v stručne správe o zámere OPT Sk. Niečo také realizovať v prostredí kde sú len nezamestnaní je vysoko podozrivé ,keď v tomto okrese boli SLZ Hnúšťa  a kde bola i výroba technickej gumy, alebo v strede Slovenska v Dolných Vesteniciach VeGum, .O produkcii pneumatík v bývalých G1M,neskôr Matador a teraz Continental v Púchove škoda mlčať . Ten ako najväčší konzument   prísad do pryže si  tie dováža z materských zemí .