…..a Josef Švejk spresňoval, že najviac na nádražiach(železničných staniciach.)kufre.
Ale doba pokročila aby sme od chudobného socializmu a totality pokročili k demokratickému kapitalizmu a tak sa už kradne všetko Chudobní a nezamestnaní kradnú poklopy na kanalizačné vpuste a drevo v národných (?)parkoch a tí čo sú zvyknutí na vyšší štandard života a ktorým je stále málo, kradnú kultúrne, cez rôzne registrované spoločnosti, ktoré majú len údaj o poštovej schránke a názov ulice, kde v nejakom obytnom dome majú poštovú schránku, no susedia ich nepoznajú. Možno sa boja hovoriť pred kamerou TV stanice .Účty majú zavedené vo filiálkach svetových bánk. Od istého času sa v takých prípadoch „pohybu kapitálu“ hovorí „tunelovanie“. Názov pochádza iste od dôb budovania cestného tunela pod kopcom Branisko a keďže odteraz nebol účet za jeho výstavbu zdokumentovaný, nehovorí sa ani o tom, kedy bude vybudovaný druhý tubus tunela, aby motorové vozidlá nemuseli pred Vianocami prechádzať nebezpečnou serpentínou kopca ,kým čistia údržbári ten jeden, jediný tubus.
Najnovšie minister Jahnátek žaluje “neznámeho páchateľa ktorý mal scudziť 3 500 t múky a cestovín určených pre tých z nás najchudobnejších občanov. Podľa neho uvedené množstvo a článok v Pravde od R.Krčmárika asi nikdy neexistovalo, no sprievodné administratívne úkony na ceste obilia až po produkty z neho boli zvládnuté podľa práva a príslušných dohôd .A jeden z z dodatkov je vysoko kuriózny ,no v dnešnej dobe sofistikovaného zbojstva neprekvapivý a spočíva v texte dohody v tom, že ak štát neprevezme do istého dňa zmluvné množstvo múky ,bude to pokladané za splnené a zmluvná strana musí byť odmenená tak ako keby ho dodala i so zaplatením príslušnej čiastky. Dôsledky plynúce z dodatku zmluvy sú zaujímavé aj v tom, že podstata ,predmet zmluvy je tým vedľajším, hlavné sú platby mlynárenskej spoločnosti Euromills.
Firma má síce označenie, že ide o mlyn, ale mlyn iste nemá. Ak niekto fyzicky zrno mlel a vyrábal z neho i cestoviny a tie balil, bolo tak v cestovinárňach a nejakom mlyne. Či to boli mlyny na Slovensku, dá sa úspešne pochybovať.
Dohodu, hlavne jej dodatok koncipovali iste právnici z oboch strán zmluvného vzťahu vyspelí a dobre platení a tak je podozrivé ,že tí na strane ministerstva poľnohospodárstva pripustili formuláciu o predĺžení lehoty dodania predmetných produktov a pokiaľ sa tak nestane, tovar bude pokladaný za dodaný a povinnosť zaň zaplatiť zostáva na strane odberateľa. Iste vedeli a spoločne ,že agentúra ministerstva nebude mať v lehote prostriedky a tak zrno, či múka v množstve 3 500 t ostane Euromillsu Šikovné ,však ?Naviac si dodávateľ žiada aj navrátenie finančnej garancie za svoje výkony. vo výške 1,2 mil €. Spolu to príde na 3,0 mil.€.
Čitateľovi vstávajú vlasy ,čo všetko sa dá a môže v právnom štáte uskutočniť. Ale ako sa zdá, je to v súlade s európskym právom a vada bude na našej strane. Dlhy sa musia predsa platiť.
Keď pred časom p.I Radičová oznámila ,že naši občania v biede dostanú múku a cestoviny za istých garantovaných podmienok a peňazí z EÚ ,ktoré budú distribuovať do rozdeľovacích stredísk charitatívne organizácie vyslovil som obavy, aby sa časť pomoci nerozprášila cestou ku klientom. Došlo však k inej variante príbehu, ďaleko premyslenejšej, právne nenapadnuteľnej ,no v princípe rovnakej. S dôsledkami pre tých, ktorí pomoc doteraz očakávajú a z dôvodov uvedených vyššie ju budú musieť oželieť. Nielen v dôsledku textu zmluvy s Euromillsom, ale z nedostatku kapitálu, ktorý bolo potrebné cez agentúru uhradiť, ale aj sporom, kto má platiť a z čoho uhradiť náklady distribúcie
Ale nakoniec ako to chodí v rozprávkach k strate nedošlo, ale len sa zmenil adresát.