Výkonný sekretár KBS podľa autora článku P .Kováča (Sviatkov sa nikto nechce vzdať) iste bez úsmevu, či irónie hovorí, že ak by vláda v svojom rozhodnutí o redukcii štátnych a cirkevných sviatkov rešpektovala Základnú zmluvu so Svätou stolicou z roku 2000, o zmenách by sa dalo hovoriť. A tak neostáva zvedavému občanovi nič iné, ako sa na problém rastu i redukcií dní voľna pozrieť“ trošku historicky“
Treba však predoslať, že ide o štátne sviatky, cirkevné sviatky a okolo nich, podľa rôznych pohľadov oscilujú pamätné dni. Štátne a cirkevné sviatky sú dňami pracovného voľna a sú spájané s konkrétnym dňom v roku a tak môžu(zvyknú) sa ocitnúť aj v sobotu, či nedeľu. Výnimkou je len Veľký piatok a sviatky Veľkej noci.
Takže trochu chronológie.
V roku 1988 mali sme len štátne sviatky .Bolo ich šesť, včítane dvoch vianočných i s eventualitou, že Vianoce padnú na sobotu a nedeľu. Pamätných bývalo 9 v kvalite, že dodnes zmizli v rámci politických kritérií všetky, ale dokonca deň Vierozvestcov Cyrila + Metóda a Výročie SNP postúpili do kategórie štátnych sviatkov.
Rok 1991 kategória štátnych sviatkov bola rozšírený o 28 október, deň vzniku samostatného štátu a nie ako deň len znárodnenia v kategórii pamätných dní. Niektoré už boli vynechané ,upálenie Majstra Jana Husa (6.júl) a 28 marec ,ako deň narodenia Jana Amosa Komenského. Na Slovensku sa pamätným stal sviatok Petra a Pavla,24.jún,30.oktober,deň prijatia Martinskej deklarácie z roku 1918 a 2.november, pamiatka zosnulých.
Radikálny rast v počtoch sviatkov a dní pracovného voľna nastal po náhlivom podpise Základnej zmluvy so Svätou stolicou v roku 2000 A tak už v roku 2002 a v rokoch nasledujúcich až doteraz môžeme znamenať rekordy. Máme síce 4 štátne sviatky(1.január.ako deň vzniku Slovenskej republiky,5.júl ako sviatok Cyrila a Metoda,29.august výročie SNP a 1.september Deň Ústavy SR.
Ale okrem 1.mája,8.mája a 17 novembra definované ako dni pracovného pokoja pribudli k dvom už dávnejšie sláveným cirkevným sviatkom(Veľká noc a Vianoce)aj Veľký piatok a ďalšie dni prípadne tie štátne boli premenované.1.január ako deň Blahorodičky,6.január ako deň zjavenia Pána,15 september slávnosť Sedembolestnej Panny Márie a 1.november ako slávnosť Všetkých svätých..
Takže spolu v kalendárnom roku máme okolo 17 dní pracovného pokoja okrem sobôt a nedieľ. Presný počet však kolíše podľa toho, kde pripadnú pohyblivé sviatky .Podľa znalcov máme tak najviac sviatkov a voľných dní počas roka v Európe.
Aj arcibiskup St.Zvolenský nemá proti redukcii počtu sviatkov námietky, no s podmienkou, že sa nedotknú tých, ktoré sú v citovanej zmluve so Svätou stolicou uvedené v čl.9 od písmena a až po j. Pre návrh ministra vnútra, ako znížiť počet dní pracovného voľna spolu ostávajú tak na uváženie len 1.máj(!),8.máj(!).alebo 29.august a 1.september.Bude to síce v rozpore so znením preambuly Ústavy SR, že náš štát sa neriadi žiadnou ideológiou ,no stačí to na posmech civilizovanej časti Európy.
Pravdu má sociologička S.Porubänová, že sviatky ,či dni pracovného pokoja už dávno stratili pôvodný štatút, sú istým benefitom štátu voči občanom, ktorí ešte pracujú a tí nezamestnaní a dôchodcovia môžu sláviť kedy chcú a majú na oslavy prostriedky. A tí ,čo cirkevné sviatky spájajú s pobožnosťou v kostoloch, môžu aj keby išlo o pracovné dni sláviť po 17 hodine, ako za dôb minulých, ako mohli keď chceli aj bez represálií páchaných na veriacich. Ako a koho.
I poslanec Brocka ,za KDH v obhajobe počtu voľných dní a zákazu predaja v nedeľu opiera sa skôr o možnosť venovať sa viac rodine, ako náboženským povinnostiam. Zápas o počet dní pracovného pokoja má veľa spoločného s inou zvláštnosťou Slovákov. Máme asi najviac vysokých škôl na počet obyvateľov i plochu štátu. Prečo by tak nemohlo byť aj v počte štátnych sviatkov, pamätných dní a dní pracovného pokoja. Veď to je pamäť národa i našej histórie.
Ďakujem za pozornosť, ak ste názor prečítali do konca. Možno s nim súhlasíte. ,možno vás rozčúlil pretože sa vám zdá, že voľných dní je stále málo