Aj vďaka dômyselným metódam evidencie nezamestnaných a ich trvalej aktualizácii vedia štátne orgány len to, koľko nezamestnaných evidujú úrady práce, nič viac .Situáciu či stav výrazne ovplyvňujú osoby, ktoré pracujú v zahraničí na rôznych pozíciách a aby nemuseli podľa platných zásad, či zákona hlásiť sa na úradoch práce v dvojtýždenných, či mesačných intervaloch ,sú mimo evidencie.. Sú však, pokiaľ si svoj stav nedali do poriadku aj mimo sociálneho, či zdravotného poistenia.
Isté údaje môžu o ľuďoch pracujúcich v cudzine poskytovať pošty, ktoré vyplácajú na základe predloženého šeku peniaze manželkám odídencov, no ľudí slobodných to povinnosť nie je ,pokiaľ nemyslia na svojich rodičov
Preto aj keď úradné miesta nemajú prehľad o našich „hosťujúcich robotníkoch“ v cudzine, predsa dopad tejto nepriaznivej situácie je zreteľný v domácej spotrebe denných potrieb, potravinách, pracích prostriedkoch, ale aj služieb. i v doprave a spotreba palív.
Ak z mesta s evidovaným počtom obyvateľov 37 tisíc, je je na vandrovke okolo 10 tisíc, musí sa tento úbytok prejaviť v poklese dennej spotreby základných potravín a potrieb, ale aj v službách napr.holičov, opravovni obuvi, praní prádla a pod. A keď si k tomu úbytku pripočítame prevahu potravín v supermarketoch nad domácimi výrobkami, potom je skutočne ťažko odpovedať komu prevrat v roku 1990 prospel najviac. A bedákať nad starnutím populácie je len dôsledok toho, že mladí odídenci prispievajú k tvorbe HDP kdesi v zavedených demokraciách a štát nevie čo s tým, ako demokraticky protestovať .Strieľať, či ďalej znižovať počty lôžok v nemocniciach a domovoch sociálnych služieb, aby tí, čo zostali nemuseli živiť hladné krky dôchodcov a tí, aby nezavadzali. Predsa svoje úlohy už dávno naplnili a veru bolo čo privatizovať.
O tom,ako exodus našich najproduktívnejších ľudí pôsobí aj na našich drobných živnostníkov ,ktorým poklesla ešte aj výroba chleba ešte reč nebola.