Bývali časy, keď sa dal vyučený krajčír na politiku až skončil na poste vysokom, aby strojný zámočník sa stal prezidentom a riadil vo funkcii najvyššej štát, ale nikdy sa nepokúšali riadiť fabriku, železnicu, výrobu elektrickej energie či potravín. Dnes je to presne naopak. Časník po úspešnej privatizácii kúpil a dnešnými finančnými metódami menežuje výrobu strojárenskej firmy. Bývalý vedúci autoservisu dnes je majiteľom mäsokombinátu a naviac aj závodu na výrobu vlákien a bývalý vedúci Zelovocu zakladá investičné fondy so sľubom vysokých ziskov, kde sú si“ všetci ako jedna rodina“.Možno, že minulá doba nebola priaznivá ich schopnostiam a talentu. Kto vie, ale hrnuli sa do všetkého, čo sa dalo sprivatizovať ,aby napomohli vytvoriť kapitálotvornú vrstvu spoločnosti ako ich nabádal „otec vlasti“
Sú to recipročné paradoxy doby, ktorým sa hovorí, menežovanie nadobudnutého majetku a k tomu predsa netreba odborné vedomosti z odboru ,keď menežovanie je predsa len práca s ľuďmi, vedieť si vybrať pre konkrétnu prácu. Hlavná je kontrola cez stav bankového konta, prevratné nápady a nadštandardné kontakty s politikmi a dokonalými väzbami na nich.
Na odborné riadenie firiem, ktoré ich dnešní vlastníci finančne ovládajú majú nájomných odborníkov a preto ten dnešný podnikateľský svet tak vyzerá. Ich zaujímajú len krátkodobé ciele, prosperita, zisky a nie tradícia značky .Ale či to je správna cesta, to nech posúdia tí pamätníci, čo pamätajú časy, keď fungovali prosperujúce a naše podniky založené v rokoch dávno minulých(sklo, drevo, textil ,koža, soľ),no v dnešnom globalizovanom svete sa ich produkcia stala prebytková, aj keď o výrobky z nich sú zaujímavé, stačí ich len doviesť.
O situácii v poľnom hospodárstve , výrobe potravín a poklese stavu hospodárskych zvierat a hydiny aktuálne prehovorili v Pravde .p. prof. J.Hraško a prof .P.Šimko.Ich pohľad je vysoko aktuálny k tomu, aby sa v tomto segmente( aspoň)národného hospodárstva opäť prešlo od menežovania k riadeniu. Asi sa to nepodarí a čo bude chýbať predsa dovezieme ,ako hovorieval exminister I Mikloš. Len čím to zaplatíme?
Podobné, ale iste aj väčšie príklady dosahu privatizácie subjektov osobami, ktoré ani nevedeli čo sa v nich koná a vykonáva ,sú všade a často zanikli aj so ziskom pre privatizérov .Skúste si spomenúť ,kým nám ešte slúži pamäť.
Ďakujem za pozornosť i výklad, aký je rozdiel medzi riadením a managérovaním a medzi vedúcim a managérom.