Je dlhodobá skúsenosť, že ak lektor, prednášajúci, či minister, alebo prezident banky nechce, nevie, a nemôže, alebo sa neodvažuje existujúce skutočnosti svojho referátu, či rezortu občanom, verejnosti vysvetliť ,uchýlia k zložitým vetám, aby im nik neporozumel a on splnil povinnosť povedať niečo zásadné a múdre. To je princíp, pretože jasné veci sa dajú vysvetliť aj tak, aby im ľudia rozumeli. Iste, záleží aj na tom, kto dáva pokyny ako sa majú referenti chovať. Teraz vo finančnej politike .Práve preto nebýva samozrejmé to od nich čakať
Nočné a často mnohohodinové rokovania sú poľutovaniahodné ,ale len vonkajšou podobou, aby navodili dojem, že skutočne tak starší páni siahli zodpovedne na dno svojich fyzických i psychických síl a výsledky ich snaženia tomu musia odpovedať. Veď diskutovali, koľko by banky stratili a kedy sa im požičané v prípade gréckeho dlhu vrátia.
Uvedený úvod do témy príčin dlhu Grécka je spätý práve s týmito skúsenosťami, že dodnes, teda do doby, kedy starí páni v Bruseli schvaľovali „balíček“ ozdravných opatrení za cenu pôžičky vo výške 130 mld. € postupne uvoľňovaných z rôznych bankových zdrojov, ale oni ako hovorcovia a reprezentanti bankových spoločností a konzorcií skúmali skôr časový horizont, kedy sa im pôžičky z eurovalu násobne vrátia. Aj formálne odpustenie dlhov, či zníženie úrokových mier nebolo nič iné, ako skúmanie hranice rentability, pokiaľ sa ich to nedotkne v princípe.
Nik však doteraz nezašiel, či sa nevrátil na začiatok tohto gréckeho príbehu, kedy alebo ako sa prejavili skutočné záujmy a postavenia bánk v gréckej ekonomike. Ale pozor! To nie je len o Grécku, ale o postavení silných a slabých v EÚ.
Denne sme práve teraz v ťažkej ekonomicko-sociálnej krízy atakovaní reklamou na výhodné pôžičky, na neskutočne nízke percentá úrokov, čo značí, že peniaze ako tovar bánk existujú a je ich dosť, aby generovali ďalšie peniaze v rukách tých, čo by vedeli ich zveľadiť, pretože aby ležali len tak na účtoch je hazard a znervózňuje vlastníkov bánk. Hľadajú sa tí, čo by ich vedeli zveľadiť. Pôžičky v Grécku nevyšli a príčiny sú už iste známe ,no nie je vhodné o nich hovoriť, pretože to znižuje dôveryhodnosť poskytovateľov, ale aj ich chamtivosť. Začiatok by som hľadal v dobe, keď Grécko a hlavné mesto Atény boli poverené usporiadaním XXVIII letnej olympiády v roku 2004 Kto by v očakávaní ziskov nebol Helénom požičal, no oni to nemohli, pretože to všetko bolo nad sily a možnosti ekonomiky tejto krajiny. Ale kto by to bol v tom čase skúmal?