Keď sa môže, tak sa aj chce?

6. januára 2012, gilos, Nezaradené

Zhorel dom, podpaľač bol odhalený, no proces s nim sa nezačal, pretože sudca chce ešte poznať druh použitej horľaviny a kde ju podpaľač získal.
Z fabrického komína sa valí hustý čierny dym, ktorý znepríjemňuje život a ničí majetok ľudí bývajúcich v okolí fabriky. Úrad verejného zdravotníctva však žiada, aby situáciu posúdil nezávislý expert (oni sú len Úrad), ktorého budú hľadať verejným obstarávaním.
Výsledky skúmania bezpečnosti atómových elektrární pokladajú odporcovia jadra za papierové, pretože nemusia odpovedať realite a žiadajú, aby boli doložené možnosťou nárazu lietadla Boening 747 do niektorej časti elektrárne a nie malého športového lietadielka. A to iste nie sú všetky modelové možnosti ochrancov.
Proces s vodičom autobusu, ktorý zavinil smrť ľudí sediacich v zadnej časti vozidla na nechránenom železničnom priecestí sa zastavil na kriakoch pozdĺž trate, pretože sa nedá dokázať, že vodičovi nevadili vo videní motoráčika v ďalekej zákrute.
Stačí na formulovanie otázky?
Za podmienok, že obhajca háji žalovaného a môže vznášať potrebu ďalších dôkazov za jeho peniaze (kým ich má) súdu to môže byť ľahostajné pokiaľ je to v súlade rokovacím poriadkom a právom na obhajobu. A tak sa môže občan, ktorý je stále atakovaný nedostatkom prostriedkov v štátnej správe a vo verejných financiách aby hľadal úspory. A tak sa môžeme pýtať, prečo nemáme štátnych zástupcov, ale prokurátorov? Veď odďaľovanie konečných rozhodnutí z dôvodov taktizovania žalovaného, pokiaľ k žalobe už došlo, stojí tento demokratický štát veľké peniaze vynakladané na expertov, expertízy a čas. V konečnom dôsledku takéto procesné možnosti zosmiešňujú spoločenský systém už značne nahlodaný rôznymi kauzami majetkového a korupčného charakteru.