Veľkolepý pohreb Václava Havla je už za nami a mal to byť vernou replikou pohrebu T. G. M v roku 1937, no nebol, pretože súčasné technické možnosti dávno prekonali možnosti vtedajších médií vo všetkom.
Už počas dní, od jeho úmrtia 18. decembra zahlcovali reportáže a hovorené slovo reportérov TV a SRo poslucháčov rôznymi správami a z nich najviac mali zavážiť počty a mená svetových politikov a celebrít, ktoré sa k osobe V. Havla vyjadrili a ktoré prisľúbili účasť na smútočnom obrade v katedrále sv. Víta, Václava i Vojtěcha (podľa p. Duku, arcibiskupa) Nikdy však pritom nezabudli spomenúť, že oficiálny Kremel (Rusko) túto udalosť necháva bez povšimnutia a nevyjadril ani formálnu ľútosť. Dôvodov mal iste viac a vážnych.
V. Havel bol síce pokladaný v svojich prejavoch ako človek–humanista, no k Rusku a jeho najvyšším činiteľom neprechovával ani len tie najzákladnejšie prejavy priateľskej náklonnosti. A keď si pripomenieme jeho prejav v Kongrese USA, kam sa zahraničný politik nemá možnosť dostať, naviac aj rečniť, bolo to primerané tomu, ako bol jeho prejav zameraný. Tam z rečníckej tribúny požiadal USA, aby boli nápomocní demokratizácii Ruska za čo sa mu dostalo kongresmanmi búrlivého potlesku a dokonca pritom i vstali. To určite vyplynulo z jeho politickej orientácie a názorov, že z Kremla budú vždy viať studené vetry a aj posledné slová, ktoré vládal ešte vysloviť, bola žiadosť, aby sa ruská opozícia (Ryžkov, Kasjanov, Nemec) zjednotila a vytvorila tieňovú vládu! No primas český, moravský i sliezsky v kázni spomenul iste z opatrnosti, ako V. Havlovi ležala na srdci demokratizácia Bieloruska a Kuby. O Rusku sa nezmienil.
Iste zaujímavé myšlienky, ale pre ktoré neboli dôvody, aby do Prahy pricestoval nejaký vysoký činiteľ ruskej vlády a zúčastnil sa oficiálnej časti pohrebu. Ak by to mal byť len ambasador, tak rovnako, pretože by nebol na úrovni tých 15 osôb, ako boli prezidenti a predsedovia vlád, ktorí do Prahy prileteli. Kremeľ vyslal len ochrancu ľudských práv, aby pripomenul, že takýto úrad v Rusku majú tiež.
Želanie V. Havla, aby USA pomohli demokratizácii Ruska a ako to prijal Kongres, prežíva v v politickej reprezentácii USA už dlho, od dôb, kedy zasahovanie do záležitostí suverénnych štátov a nie zanedbateľnej veľkosti a významu nebol vyslovil razantnejšie Z. Brzezinski, poradca niekoľkých amerických prezidentov USA. Ten si naviac myslí, že Rusko treba postupne erodovať a rozdeliť a tým zmenšiť jeho geopolitický význam vo svete. Je to veľmi nebezpečná cesta i samotná myšlienka s dôsledkami pre celý svet, no keď ide o globálne záujmy všetko je možné Taká je realita demokracie vo svete.
Aj preto protesty, ktoré organizuje ruská opozícia od volieb 4. decembra s rôznym počtom účastníkov sú iste zaujímavou novotou v politickom živote krajiny, ale nie je to zlé, pokiaľ sú dengi.
Zatiaľ sa však, napriek hlasom, že voľby boli zmanipulované a sfalšované neobjavili žiadne dôkazy, ktoré by dosvedčovali, že to sú pravdivé informácie No na spochybnenie vlády, ktorá vzíde z oficiálnych výsledkov volieb, to pre eskaláciu želania nespokojných podpredsedov ruskej vlády stačí, keď si práve teraz civilizovaný svet nevie poradiť so svojou krízou. A 10 mld. €, ktoré núka ruská vláda ako pomoc EÚ je ako psovi mucha. Scenár je stále rovnaký, osvedčil sa už niekoľkokrát, no je už okukaný. Súčasne protesty ľudí práce v najdemokratickejších krajinách sveta idú okolo nás bez väčšej všímavosti, aj keď len protestujú proti obrovským rozdielom v bohatstve ľudí. Aj preto sa slová nebohého V. Havla, často citované, že pravda a láska musia zvíťaziť nad klamstvom a nenávisťou zatiaľ neprejavili. Prečo by aj.
Aj keď sme videli nebohého V. Havla chradnúť a iste aj trpieť, oficiálne úrady o príčinách jeho smrti zatiaľ nepovedali vôbec nič. Vieme ale, ako zomrel J. F. Kennedy, G. Pompidou, F. Mitterand i R. Reagan, a B. Jelcin ale o príčinách jeho smrti ani náznak.
Čo však budú ľudia pokladať za samozrejmosť bola organizácia veľkoleposti jeho pohrebu. Bola perfektná až do detailov premyslená a realizovaná od príletov zahraničných činiteľov, až po riadenie dopravy aby všetko ladilo na minúty. Ešte aj kačací pochod cirkevných celebrít cez nádvorie Hradu bol zladený tak, aby celý ceremoniál začal úderom vežových hodín na katedrále.
Je v tom istá tradícia májových sprievodov civilizovaných Pražanov, cez Spartakiády až po vítanie(napr. J. Gagarina) vzácnych hostí v každom režime. To ostalo v nich nedotknuté, strihnuté nemeckou dôslednosťou – punktlich.