Nebolo iste najšťastnejšie porovnávať prácu a postavenie lekárov v spoločnosti s inými skrze hodinové odmeny. Porovnávanie naštartoval predseda LOZ , keď uviedol možno typický príklad mzdy hostesky v súkromnej firme a lekára v štátnej nemocnici. V každom prípade podobné porovnávania nemajú správnu vypovedaciu hodnotu, pretože sú neporovnateľné Podobne započítavať náklady na odborný rast(atestácie) je nešťastné a individuálne. Kto chce môže, ale nemusí, záleží na ambíciách, ale aj schopnostiach dbať o svoj osobný a odborný rast, kariéru.
Špecifikum lekárskeho povolania na rozdiel od iných povolaní , tiež náročných na vedomosti je to ,že dbá o živých ľudí, aj keď v medzných stavoch a v napätej situácii A keď ide o porovnávanie, potom v porovnaní s pilotmi, či letovými dispečermi sú lekári na tom lepšie. obe profesie totiž a súčasne majú v rukách životy stoviek ľudí na palubách lietadiel, kým lekári v danej chvíli len jedného. A potom sú konzíliá, porady, kde v prípadoch významných osobností, pacientov sa radia a navrhujú liečebné postupy a skúmajú diagnózy.
Súhlasím s odborníkmi na financie, že v rezorte sú peniaze(dosť ich nebude nikdy),no lekári sú tiež vzdelaní vo finančných tokoch cez ich oddelenia, kde pôsobia a tak stavajú hrádze, aby sa zadržali a práve u nich. Neide len o priame výkony, ale aj hromadenie často opakovaných vyšetrení s argumentmi, že kolegom z iných nemocníc nemusia veriť, pretože v konečnom dôsledku za liečenie zodpovedajú oni a nie tí, čo im pacienta poslali.
Hrubé zásahy do liečebnej starostlivosti a systému započali vtedy, keď bol ministrom zdravotníctva p.R.Zajac a mal možnosť spoznať aké obrovské peniaze vyčleňuje štát do štátneho rozpočtu práve do zdravotníctva a kde fyzická kontrola výloh je prakticky len vecou intuície ,citu odborníkov .A keď Ústavný súd vyslovil názor ,že zdravotné poisťovne sú tiež len podnikateľské subjekty a majú právo tvoriť zisky, začal záujem o zdravotníctvo v odborných kruhoch podnikateľov rásť.
Nech znie akokoľvek morbídne, zdravie v kapitalizme je predsa vysoko výnosný predmet podnikania. Všetko okrem zdravia, ktorých sa zdravie dotýka osobne a denne je podnikateľsky zraniteľné. je obchodovanie s nehnuteľnosťami, autami ,výpočtovou technikou, hudobnými nosičmi i reklamou a mnohými inými je závislé od okolností, dokonca od počasia, no zdravie je trvalý fenomén nášho života. práve preto v tomto segmente podnikateľských možností objavujú sa rôzne sofistikované metódy ,naviac pôsobiace na základné otázky existencie človeka. To nie sú len lekári ,ktorí vlastne stoja na konci reťazca starostlivosti o ľudí, ako tí ,ktorí tým reťazcom hýbu. Od liečivých vôd, výroby zdravotníckych aparatúr a prístrojov a ich prevádzky, až po produkciu liečiv a medikamentov a podporných preparátov až lekárov.
To nie sú výmysly chorej mysle jedného človeka ,ale toho ,kto porovnáva a snaží sa vidieť za paraván.
Jedným zo základných predsavzatí prezidenta USA B.Obamu bolo už v predvolebnej kampani poskytnutie zdravotnej starostlivosti tým Američanom, ktorí nie sú, alebo neboli súkromne zdravotne poistení, pretože ako zdraví a mladí videli radšej viac US dol vo vrecku, či dlani a účte, než utrácať na niečo ,čo (ešte)nepotrebujú .A takých má byť okolo 30 miliónov .Jeho republikánski oponenti argumentovali a stále sa k tomu vracajú že základný princíp existencie USA je predsa sloboda jednotlivca. Každý sa rozhoduje slobodne a samostatne bez agitátorov .To ostatné je komunizmus.
Kto by dnes pochyboval o tom, že zavedenie super hrubej mzdy nemá byť krokom k pochopeniu, koľko zamestnanec, keď sa naučí čítať výplatnú pásku čo podľa nových kritérií dáva tomu štátu a odtiaľ je už len krôčik k zrušeniu povinného zdravotného poistenia a o to pôjde v dlhodobom horizonte sociálnej politiky štátu a k oslobodeniu jednotlivca .Preto už neudivuje, že niektorí poslanci NR sú už majiteľmi polikliník a iní úspešne zápasia o pramene minerálnych vôd. To ostatné ,napr. .platy lekárov je niečo ako zástupný problém, niečo ako epizóda v zápase o zdravotníctvo a slobodu v plnom význame slova.