Žijeme mimoriadne a mediáne bohatú dobu začiatku XXI. storočia a nie je to len zásluhou moderných telekomunikačných zariadení, reportérov i novinárov, ale aj samotnými udalosťami, ktoré sa stanú kdekoľvek vo svete a poslucháč, divák, či čitateľ o nich sa dozvie rýchle, často okamžite. Nie o všetkých, ale o mnohých áno, podľa selektorov a majiteľov médií, ktorí sú v službách, kto platí a vytvára verejnú mienku.
Preč sú doby, kedy sme vedeli o ťažkotonážnych vlakoch, o zapojení poslednej obce do elektrizačnej siete Slovenska, o počtoch odovzdaných holo-bytoch na sídlisku v Zlámanej Lehote, o zbere obilia, o výnosoch i dojivosti kráv, o ťažbe uhlia pomocou nového typu kombajnov z dielní našich výskumných staníc uhlia, o prvých pneumatikách z nového závodu. A takto by sa dalo pokračovať i o cestách našich (vtedajších) politikov do vzdialených, ale spriatelených krajín Ázie a podobne
Dnes je to všetko iné, noviny i správy sú zaplňované dennými vraždami na objednávku i bez objednávky, o vylomených bankomatoch, o úspechoch polície pri odhaľovaní zločinu, o nehodách na verejných cestách, o výbuchoch v bytoch neplatiacich občanov o nekonečných súdnych riešeniach, o mafiánoch, o hľadaní adresy málo známych nebankových spoločností. O živote bezdomovcov, ktorých nik nechce, ale aj o charite, ktorá pomáha v rozsahu donedávna nebývalom a ktorú im dovoľujú možnosti , o sponzoroch, ktorí prispievajú za zvýraznenie svojho mena i s logom v hlavných správach, o platenej reklame malo i veľkoplošnej. Sem – tam aj o výhľade zamestnanosti občanov, či bude ešte horšie a kedy už bude lepšie, o vzorcoch pre výpočet minimálnej mzdy a ako prinútiť šesť a viac rokov nezamestnaných pracovať a nie tých, čo žijú z príjmov za prenájom majetku, ktorý im bol vrátený v reštitúciách
Toľko majstri pera, či klávesníc PC i o možných trestoch pre známych, alebo neznámych páchateľoch trestných činov, o dolnej i hornej sadzbe za čin, ktorý spáchali, ale len do chvíle, či času, kedy sa prípad dostane pred súdnu stolicu, či senát a veľmi ťažko a po prekonaní procesných prekážok, pre ktoré musí byť páchateľ prepustený na slobodu, pretože niekto opomenul istú okolnosť na strane práva obvineného Jedným takým poučným príkladom bolo stíhanie zlodejov aut, ktoré páchatelia garážovali v humne prenajatého domu. Všetko bolo (skoro) jasné, no policajti mohli dom len strážiť a čakať, kedy dostanú povolenie vstupu doň. To aby orgáni vydávajúci také povolenie(alebo majiteľ) vedeli o zlodejoch viac, ako policajti, ktorí vedeli iba to, že sa krádež stala. A kde sú kradnuté autá. Taká je demokracia a zákon o ochrane majetku a možnosť vstupu do domu v súkromnom vlastníctve.
Aj medzinárodné udalosti, ktoré sa husto stávajú a z rôznych príčin zaberajú stránky, alebo minúty správ denne. patria do tejto kategórie selektovaných informácií. Vojnové konflikty na severe afrického kontinentu iste pokračujú ako čerenie kalných vôd so zbraňami, ktoré štedro boli dodávané odporcom režimov po diktátoroch(prezidentoch, či vodcoch) mediálne už unavovali publikum a tak sa prechádza do novej lokality, najnovšie do Sýrie a Iránu potenciáne zrelých na oslobodenie od diktátorov O vlaňajších v Iraku, Afganistane, či Jemene niet už čo povedať, všetky príbehy sú bez konca, ktorý sa pýta.
O postavení novinárov a to, že sú skutočne slobodní je príklad z Talianska, po demisii predsedu S. Berlusconiho z funkcie. Síce doteraz nikomu z mocných a dôležitých nevadilo, že vládne 17 rokov, ale teraz je to s ním zle, že k vládnutiu si odskočil len počas oddychu od iných výkonov s mladými dievčatami. Ale o tom vedeli predsa všetci, čo s ním sedeli na rokovaniach predstaviteľov EÚ a mlčali. I to patrí k demokracii. Podobne to nikomu nevadilo s vládcami v Tunise, Líbyi , či Egypte. Zatiaľ sa teší zhovievavosti kráľ v Saudskej Arádii, hlavne, že krajina dodáva kvalitnú ropu a za prijateľné ceny i s obnovou ťažobných kontraktov.
Každá minca má dve strany a je len na vlastníkoch médií, ktorú verejnosti a kedy budú ukazovať, času je dosť.