Majitelia hrozia výhazovmi a politici strašia Ficom.

22. septembra 2011, gilos, Nezaradené

Vždy,keď sa zo strany zamestnancov,alebo ich zákonitých zástupcov predloží nejaká úprava právneho poriadku,ktorá má racionálne dôvody v ochrane zdravia pri práci,ozvú sa predstavitelia zamestnávateľských organizácii ako jeden muž,že prijatie čohokoľvek by  malo  dôsledky v prepúšťaní zamestnancov.A to terajšia vláda nechce,skôr nemôže, brať na svoje ťažko zaťažované plecia inými,koaličnými problémami vládnutia.

            Teraz je to problematika hluku,ktorý nemá byť podľa názoru zamestnávateľov rizikom a viedol by následne k prepúšťaniu v dôsledku vynakladania prostriedkov k zníženiu hluku na pracovisku.

            Takto a podobne sa predmetom sporov i kompromisov v definovaní merateľných hodnôt stali dávnejšie pracovné prestávky, osvetlenie pracovísk,prašnosť,teplota,žiarenie,dostatok pitnej vody,vetranie,výmena pracovných odevov a obuvi,ochranné pomôcky a ich životnosť a podmienky,za ktorých možno prácu na konkrétnom pracovisku prerušiť na čas nutný k odstráneniu závady,ktorá bráni výkonu pracovnej činnosti.

            Najvážnejším dôvodom pre prijatie každého opatrenia,ktoré znižuje zisk vlastníkov firmy,alebo jej managérov je prepúšťanie,alebo rušenie pracovných zmluv so živnostníkmi,ktorí sú tiež len robotníci,no na tlak  zamestnávateľov a ich organizácií sú bez právnej ochrany posunutí do minulého storočia s nálepkou,že si tak želajú.

            Minister J.Mihál,ako absolvent Matematicko-fyzikálnej fakulty UK by mohol,ak ešte nezabudol,uviesť vzorec jeden z mnohých,ktorými operuje a presviedča verejnosť ako sa dá vypočítať závislosť medzi bezpečnostnými opatreniami a počtom prepustených zamestnancov a bez dôsledkov vo výkonnosti firmy.Alebo to zamestnávatelia chápu tak,že rovnaké výkony vytlačia z ostávajúcich pracovníkov,ktorým pridajú na povinnostiach pracovať viac,v nadčasoch.Možno by si vyčistili stôl s inými zmluvnými pracovníkmi z agentúr a mali by pokoj.Aj nákup jednoúčelových strojov by pomohol viac,ako zamestnanci,ktorí majú len požiadavky a nechce sa im robiť,ako hovorievajú predstavitelia S&S.

            Je síce pravdou,že sofistikované úkony  pomocou drahých strojov a  nákupov  zariadení nemajú nároky na pracovné prestávky a aj v klimatických potrebách na činnosť sú menej háklivé,určite menej ako živý človek.

            Väčšina a v  médiách zobrazovaných činiteľov zamestnávateľských zväzov a klubov majúcich vysokoškolské vzdelanie nie sú žiadni začiatočníci. Iste absolvovali kedysi aj kurz s názvom dialektický materializmus,ktorý v základnej podobe poznajú dodnes vo vete,že“všetko so všetkym súvisí“.A preto odmietajú prijimať skutočne aj tie najtriviálnejšie požiadavky zamestnancov, a vedeli by krkolomne dôjsť k vzťahu,ako trvalá hrozba prepúšťania zamestnancov súvisí s pracovnou pohodou.Či dobré pracovné podmienky a výkony v súlade s ergonometrickými parametrami pracoviska nie sú viac,ako tresty za nepodarky,zmätky z dôvodov malej rekuperácie a krátkych intervaloch medzi dvoma smenami a či nočné práce pri montáži zložitých strojov osožia,alebo vytvárajú otázky pre lekárov,ako celok.Veď montáž vozidla na páse nie je zhodná so sedením vo velíne a sledovaním parametrov procesov.

            Základná otázka,či dôvod uvedených úvah však ostáva nezodpovedaná – ako a čím ohrozujú zamestnanci svojimi požiadavkami zamestnanosť a vždy,keď o niečo v rozsahu práv dosiahnutých námezne pracujúcimi v XIX.storočí musia dnes vyjednávať s našimi kapitalistami,ktorí vyrastali v skromných pomeroch svojich rodičov a študovali za štátne peniaze,na ktoré sa skladali terajší dôchodcovia,pokiaľ ešte žijú a počítajú každý cent.Vyjednávať veľmi opatrne,aby neboli označovaní za politickú silu.Kdeže sú skúsenosti a postavenie odborov z Nemecka,Francúzska,ale aj z Čiech,kde sú rešpektovanou silou veľkej časti zamestancov,ktorí tvoria hodnoty.Predsa robiť reklamu a iný,hmateteľný výrobok je rozdiel. V tom sme sa prepracovali na úroveň východoazijských krajín.