Tak rigorózne vyslovený postoj a náznak riešenia nie je dnes, v dobe vlády peňazí a komplikovaným vzájomným vzťahom primeraný aj keď sa tvári spravodlivo. Je skôr populistický, nereflektujúci realitu.
Už J. W. Goethe, básnik, politik i minister (1749-1832) dávno pred súčasným a občasným búchaním sa do pŕs našich politikov bol kvetnato vypovedal, že: “Šedá každá teória, zelený strom života“. Bolo to iste v konkrétnej situácii, keď potreba rozhodnutia sa dostala sa do sporu so zákonom, alebo predpismi vo Weimare, kde bol ministrom, no ostal mysliteľom.
Aj bývalý náš básnik i minister M. Válek sa na jednom stretnutí s mladými priznal, že robil protekciu schopnému a nadanému maturantovi, ktorý mal problém dostať sa na vysokú školu, aj keď ako člen vtedajšej vlády mal to prísne zakázané(proti podpisu). Porušil vnútorný no od života odtrhnutý predpis.
Súčasná situácia v sprostredkovaní výhod, či prospechu je už iná, vyvažovaná peniazmi a tak sú od ministra vnútra a policajného prezidenta prijímané rôzne a prísne predpisy, personálne výmeny a reorganizácie, ktoré síce majú legitímne krytie, no sú proti zákonom životnej spôsobilosti
Začala s tým p. A. Malíková, keď oznámila, že pripravuje ako poslankyňa novelu zákona o obecnom zriadení. kde bude žiadať, aby kandidát na predsedu obecného(možno i mestského )úradu bol človek gramotný, znalý písma i plynulého čítania textov, ktoré mu budú na úrad chodiť často. Ihneď sa ohradil p. D. Lipšic, ako právnik, že by to bolo v rozpore so základnými právami občana voliť a byť zvolený. Čo s tým, keď ani v iných zavedených demokraciách ktoré takúto možnosť nemajú právne ošetrenú, ale nejako si vedia poradiť, aby návrhy na zaradenie do zoznamu uchádzačov o lukratívne posty prešli istou selekciou. A tak len Slovensko by bolo jediné a spravodlivé požadujúce gramotných politikov na miestnej úrovni a malo by k tomu aj zákon!
Iná, diskriminačne podobná je podmienka, no teraz z dielne ministra Lipšica a pre prijatie imigrantov do zväzku občanov Slovenska. Tu minister predbieha dobu aspoň v tom, že očakáva príliv „kultúrne blízkych“ imigrantov do republiky i keď ide skôr o úvahu, že by to mohlo byť tak, keby to tak bolo. Vzhľadom na jeho politické krytie malo by ísť o kresťanov, najlepšie katolíkov z Poľska, Talianska, či Španielska možno Írska. V situácii, ktorá u nás zavládla, ťažko môžeme očakávať, že pôjde o masový príliv imigrantov požadovaných vzdelanostných štruktúr a práve tých, kde sa naši chystajú odísť za „ väčšou skyvou chleba“ , ďalej.
Keď bude mať spojencov v koalícii a hlavne v SNS mal by vziať na vedomie, že porovnávať Slovensko so zvyklosťami vo Švajčiarsku je neprimerané, keď tam o vážnych otázkach rozhodujú Švajčiari v referendách. Darí sa im na rozdiel od našich. Nemecko svojim Turkom nebráni stavať mešity a rešpektuje ich zvyky, tradície, no učí ich nemčine a dáva im možnosť zúčastňovať sa na politike krajiny. Síce Nóri svojou toleranciou k multikultúrnosti doplatili na prejav intolerantného šialenca, ale ten pohyb ľudí za prácou, za lepším životom bude pokračovať.
Politickí exponenti síce o problematike globalizácie mlčia, ale vedia, že už búcha na naše dvere. Svet, aj ten náš v širšom okolí to vníma s mnohými otázkami a naliehavými riešeniami a iste chápu, že terajšia situácia prejavujúca sa v dopadoch a terorizme pokračuje. Terajšia kríza je iná, ako ju poznali znalci v uplynulom storočí. Že zmena politických a ekonomických stereotypov je nevyhnutná už pre najbližšie roky. A to platí nielen pre príklady, ktoré načrtli A. Malíková v detailoch, ale aj D. Lipšic v širšom ponímaní. Že definície o tom, čo je demokracia a jej kánony definované Ústavou sa prekonáva aktuálnymi spoločenskými potrebami a zmenami, na ktoré už texty a články Ústavy sú rébusom aj pre Ústavný súd.