Aj keď sa podarilo oficiálne vygumovať z pamäti ľudí, najmä Slovákov katolíckeho vierovyznania meno Jána Husa, ktoré meno malo miesto aj v našom občianskom kalendári 6. júla, deň po sviatku Cyrila a Metoda, ostane pamätným Tento deň bol i je pamätným pre českú verejnosť, pretože je to reálny deň, kedy na hranici v meste Kostnica bol hanebne upálený v roku 1415 po tom, čo ho cirkevný koncil zo súhlasom kráľa Žigmunda odsúdil za jeho učenie pranierujúce absolútnu moc Cirkvi, podriadenosť svetskej moci jej praktikám a prijímanie sviatosti pod obojím. Obeťami na hranici sa stali aj iní, možno reformátori skostnatených cirkevných praktík, čo bolo dovtedy neslýchané, trestané trestom najvyšším a hanebne s diváckou kulisou davu, aby si zapamätali ľudia v ňom ako sa trestá moc božia na zemi.
Ale ani takéto praktiky Svätej cirkvi rímskej nezastavili úsilie mnohých osvietencov doby, aby sa pokúšali dosiahnuť isté zmeny v praktickej liturgii i vo výklade textu Biblie.
Smrť Jána Husa bola začiatkom spoločenských a sociálnych nepokojov celé desaťročie až do vojenskej porážku husitov u Lipan v roku 1434. Od tej doby ale husiti museli byť vládami a panovníkmi postupne rešpektovaní, ako spoločenská realita. Určite je v tom i dnešná realita, keď Česi sa viac občiansky angažujú a nespokojnosť vyjadrujú i verejne
Pri prvej a jedinej návšteve pápeža Jána Pavla II v Čechách sľúbil, že Jána Husa a jeho učenie posúdi na základe dobových dokumentov, ktoré existujú vo vatikánskych archívoch, odborná komisia vedená kardinálom Vlkom a niečo navrhne. Už sa tak za života tejto generácie nestane podľa praktík, že na jeho sľub sa teraz po blahorečení Karola Wojtylu zabudne a keď kardinál Vlk sa svojho kresla primasa zriekol
Po prevalení mnohých škandálov s praktikami cirkevných otcov v rôznych západoeurópskych štátoch a po odlive nesúhlasiacich s výkonmi pedofílie zo spoločenstva cirkevných obcí, Vatikán vsadil na aktívnu politiku aspoň tam, kde je ešte aká-taká možnosť záchrany mena Svätej stolice. Takých ústretových krajín nie je už veľa, no Slovensko patrí medzi ne, síce malé, ale verné Svätému stolcu bez výhrad.
Keď namiesto ohláseného priameho prenosu STV 2 z púte na Mariánsku Horu v Levoči a zaplatení doby prenosu Cirkvou verejnej RTVS bez vysvetlenia prečo prenos bol zrušený, boli v tom čase odvysielané cirkevné programy komentované hlavne znalcami sakrálneho umenia . Doba náhradného programu bola dlhá a tak sa do nej dostal aj záznam o odchode pápeža Jána Pavla II zo Slovenska. Pozornosť nechtiac vzbudili zábery ako kľačiaci biskupi bozkávajú ruku pápežovi, ktorý tomu aktu ani veľkú pozornosť nevenoval. Posledným v rade lúčiacich sa činiteľov, ktorého sprevádzal vtedajší prezident M. Kováč stál predseda vtedajšej vlády Vl. Mečiar a ten tiež, aby nebol pokarhaný napred podal papežovi ruku, no keď si rozmyslel, čo by nasledovalo, pokľakol a ruku pobozkal. Dôkaz, že išlo o návštevu štátnu svedčilo v pozadí stojace lietadlo z vládnej letky TU 154 a podľa toho mal byť aj akt rozlúčky organizovaný, nie ako keď vyprevádzali podaní svojho zemepána, či vladára.
Na lanských púťach k rôznym posvätným miestam, ale aj pri príležitosti slávnostných omší, keď hlavný celebrant sedí vo vyvýšenom kresle a vybraní jednotlivci, páry i deti prinášajú mu dary vo forme koláčov, ovocia, zeleniny i vína a výšiviek je výraz našej národnej mentality, pokora Slovákov pred vrchnosťou a podriadenosť cirkevnej moci na začiatku XXI. storočia v dobe demokratizácie spoločnosti a odmietaní totality. Uvidíme koľko nových pútnických miest pribudne v tomto lete. Vlani novými mediálne zvýraznenými sa stali Litmanová aj Turzovka
To sa už predsa nenosí, keď sme síce slobodní, ale bojíme sa. od nepamäti a preto nám dlho trvá cesta k národnej identite a k vlastnému sebavedomiu. Od iných to nečakajme, že to vykonajú za nás. Na začiatku tejto zložitej emancipačnej cesty stáli evanjelickí kňazi zvaní neutrálne štúrovci, učitelia na lýceách v Prešporku, Levoči i v Prešove, neskôr sa nás zastal tiež len protestant z Nórska Bjorstorne Bjōrson a Milan Hodža politik európskeho významu zo Sučian
Niečo sa síce pohýna, keď sú postupne menené staré kádre Vatikánu za mladších v biskupských úradoch, no postoj k úlohe a významu Jána Husa i v dejinách nášho okolia ostanú zamlčované, ako mnohé iné, reformačné
I to patrí k pamiatke na vierozvestcov Cyrila a Metoda zo Solúne