Zmasakrovanie moslimov v bývalej Juhoslávii pred 20 rokmi znamenalo z hľadiska medzinárodného práva využiť inštitúciu Medzinárodného súdneho tribunálu v Haagu odhaľovanie masových hrobov(napr.)v Srebrenici a hľadanie pôvodcov genocídy.Jeden z nich(prezident Srbska Miloševič)je už po smrti,druhý (Karadžič)číta svoju obžalobu vo väzení a tretí(Mladič)je stále na úteku.
Od pádu dvojičiek WTO v NY uplynulo len 10 rokov,no pôvodca zámeru,ktorý privodil smrť okolo 3 tis.zamestnancov budov a záchranárov bol v minulých dňoch zastrelený i s niekoľkými spolubývajúcimi v dome,ktorý obýval mestskej štvrti zaľudneného mesta Ebbutabád v Pakistane. Po dôslednom pátraní najschopnejších špecialistov zvláštnych jednotiek US Army a s nasadením jedinečnej techniky končiacej TV kamerami na prilbách špecialistov.
Oba príbehy,jeden v Juhoslávii a druhý v Pakistane majú spoločné len to,že sa stali.Ostatné znaky sa líšia a principiálne.Osôb zastrelených počas rozkladu Juhoslávie bolo násobne viac,ako tých,čo spôsobil náraz dopravných lietadiel v NY.Osoby pokladané za pôvodcov masakry sú stavané pred senát Medznárodného tribunálu,čo v osobe (naj)hladanejšieho teroristu sa od začiatku vylúčilo.Sú aj iné rozlíšenia,no ten najvýraznejší znak rozdielov spočíva v rozdielnosti teritoria,kde sa príbehy udiali.
Al Kajdá útočila aj v Anglicku i v Španielsku,ale naviac rozhnevala USA a tie konali autonomne-mocensky.Žiaden tribunál,žiadne vyšetrovanie príčin teroristických činov,len pátranie po ideovom vodcovi Al Kajdá a zásah tvrdý a nezvratný.
Aj preto sa občan môže pýtať,kde sú slová o spravodlivom treste,ktorý by mal podľa medzinárodného práva vyniesť medzinárodný tribunál.
Pri pohľade na vývoj dejín od skončenia svetovej vojny,ktorej 66 výročie ukončenia si u nás pripomenulo pár desiatok ľudí,môžeme si pripomenúť naopak čo všetko a bez mandátu OSN vykonali pre svoju bezpečnosť a bezpečnosť národov sveta USA.
Patria medzi ne nájazdy v Zátoke svíň na Kube,porážka vlády prezidenta Aliendeho v Chile,prehratá vojna vo Vietname a nie tak dávno oslobodzovanie Kuvajtu,Iraku a zvlášť teraz aktuálne vojna v Afganistane.Prezident Iraku Hussei bol tiež popravený obesením,ale aspoň po istom súdnom procese.A že angažovanosť v porážke plukovníka M.Kaddáfiho v Líbyi nie je tak výrazná spočíva najskôr v tom,že v hre o Líbyu majú v aktívach viac francúzske,anglické a talianske banky.Preto dirigentskú paličku poskytli ochotne veleniu NATO,ke´d táto organizácia má za cieľ chrániť europské národy a štáty aj na africkom kontinente.
Ako býva dobrým zvykom niektorých čitateľov blogu namietnú mi,že je to síce pravdivé,ale jednostranné,že aj Rusi masakrujú svojich nepriateľov z radov moslimov.Preto treba dopovedať,že pátranie špeciálnych síl RF po Umarovovi,ktorý usiloval o islamský štát na juhu Ruskej federácie sa konalo na výsostnom území suverenného štátu a s vlastnými silami.
Možno si povzdychnúť,že cesta k demokracii sveta je ťažká a hrbolatá,nikdy nie v plnom profile.Radosť Američanov zo smrti Usama bin Ladina je však vytvorená oficiálnymi mediálnymi prostriedkami.