V správe ministra Fígela o spôsobe riešenia stratovosti železničnej dopravy mohli sa občania dozvedieť len to,koľkých ľudí sa vládna „revitalizácia“železníc dotkne.O príčinách toho stavu nič a ten by mal byť najzaujímavejší a keby ju ľudia poznali,boli by s riešením zrozumení,že nič lepšie sa už čakať nedalo.
Predovšetkým by bolo potrebné odôvodniť prečo na malom Slovensku došlo k rozdeleniu ŽSR do troch právne samostatných podnikov a pritom vzájomne závislých na sebe.Bezvýhradne sa potrebujú aj bez konkurencie.Nechcela to od prvopočiatku EÚ?Pokiaľ také rozhodnutie ,o dôvodoch ktorého sa vlastne nič nevie rozhodla rázne vláda a realizoval FNM.Treba nahlas povedať,že jedna časť – Cargo,nákladná doprava v každom režime bola zatiaľ zisková.A práve tá a dnes robí najviac problémov ministrovi financií pre svoje dlhy.Hospodárska kríza,slovo ktoré sa v slovníku ministra nenachádza trvá už 3 roky a má svoje dôsledky aj v tom,že poklesol objem prepravovaného tovaru a ostalo len to ,čo sa nedá prepravovať kamionmi po verejných cestách
Ale napriek tomu ako jedinú spoločnosť z nich ide vláda núkať niekomu,čo vidí aj za horizont najbližších rokov a Cargo odkúpi.Dnes za veľmi nízku cenu možno so záväzkom,že splatí úver od štátu.Aj preto,že z necelého úveru 952 mil.€,či dlhu ,dlh Cargo predstavuje 600 mil.€.Ide však o ľudí a to hlavne z prekládkovej stanice Čierna nad Tisou,pretože tí tvoria špecifickú základňu jeho zamestnancov.Kto trošku pozná procesy,ako sa nakladajú a vykladajú prepravované tovary po železnici iste bude súhlasiť s tým,že nakládku vykonáva vlastník tovaru,alebo nim zazmluvnený podnik a deje sa to u výrobcu a je jedno,či ide o kusové,alebo kvapalné substráty.Rovnako vykládku organizuje adresát svojimi prostriedkami.Prepravca dbá svojimi ľuďmi o to,aby náklad bol správne uložený,mal len dovolenú tonáž a bezpečný a neporušený obal prípadne aby boli dodržané iné bezpečnostné predpisy(napr.o preprave výbušnín)
Prepravca,teda dnes Cargo zodpovedá za stav nákladu počas prepravy z jednej stanice do stanice určenia o čom príjemcu bezodkladne upovedomí a vyučtuje svoje dohodnuté náklady.Áno,mohli byť straty v spoločnosti Cargo jednak znížením prepravovanej tonáže,ako dôvod významný,ale aj tým,že pre nakládku a vykládku boli nasadené dômyselne skrátené doby a ich nedodržanie sankcionované pokutami či zapožičiavaním mechanizmov s vysokými cenami za používanie.Bolo potrebné ešte niečo viac,aby sa výrobcovia obrátili k iným ?
Pravé dôvody však budú tkvieť v snahe získať cash prostriedky na vyrovnávanie iných potrieb štátneho rozpočtu,platby do fondov EÚ,únik daní a odvodových povinností,ktorých výška tiež súvisí s krízou,zvýšenie podielu výdajov na zbrojenie a obranu ,ako prisľúbil minister Galko do 1 % rozpočtu,príspevok na vybudovanie eurovalu.čo pre Slovensko má činiť 5 mld.€.A všetko iné o čom vie,alebo tuší len minister Mikloš.
Sú isté obligatorné funkcie civilizovaných štátov,ktoré sú síce hradené z daní a poplatkov občanov a podnikateľských subjektov,ale slúžia všetkým,ktorí ich potrebujú,alebo sú na ne odkázaní.Medzi ne patrí predovšetkým školstvo,zdravotníctvo i kultúra a ochrana pamiatok a iste (zatiaľ)i osobná dopravaAni v iných europských štátoch nehradí cestujúci všetky náklady spojené so svojou prepravou.To len naši liberálne orientovaní politici došli k poznaniu,že každý si má platiť za to,čo potrebuje a i doprava má fungovať na báze podnikateľské zisku aby bola podnikateľsky zaujímavá.Kto si ešte pamätá na kravál,ktorý vyvolali autodopravcovia pri zavádzaní mýta na dialniciach a vybraných úsekoch hlavných ciest a ako im všetko vadilo,až dosiahli isté ústupky zo strany štátu.Štát im vyšiel na ruku,podľa ich pokynov,čo svedčí o tom,že priority v dopravnej politike štátu sú stanovené.Napred cestná z dôvodov o ktorých už bol uverejnený predchádzajúci blog o tom,ako štát môže vyrobiť stratu na železnici.Kdeže sú doby,keď sme žili v radosti z elektrofikácie železníc.V dobe ropnej krízy a rastu cien nafty pre dieselelektrické lokomotívy nás radosť rýchle opúšťa a keď preto budú rásť ceny cestovného na kratšie vzdialenosti do 50 km,ktoré sa dotknú práve tých,čo cestujú za prácou,či povinnosťami do škôl,či k lekárom a na úrady,teda opakovane a možno denne.