Proces privatizácie za 20 rokov,počas ktorých zásadne ovplyvnil náš život , doznal rôznych podôb a rafinovaných argumentov.Niekto by mohol tento proces premien foriem vlastníctva definovať ako prirodzený,no on je riadený,nie je náhodný a bude pokračovať.
Od privatizácie zjavne prosperujúcich subjektov a postupného ich úbytku,dospeli privatizační stratégovia do etapy,keď proces vyžaduje istú vzpruhu,mediálnu,ale hlavne argumentačnú.Súčasný stav,ktorý sa rozbieha po vyhraných voľbách pravicového zoskupenia ,ináč nesúrodých strán demokratov ,dáva dôraz na argumenty,že štát nevie a nechce dobre hospodáriť ani s tým,čo mu ostalo .Vodárne,teplárne,nemocnice,železničné spoločnosti a za nimi by mali nasledovať lesy(okrem cirkevných ),vodné toky a podzemné zdroje vôd minerálnych i liečivých.Stačí malá ilustrácia,ako dostať existujúce zaujímavé subjekty do straty.Každá nemocnica mala svoju práčovňu,ako trvalú súčasť svojej existencie,fungovania.Dnes si musí objednávať služby tejto povahy,aj keď patria ku každodenným rovnako ako sterilizácia vybavenia, u súkromnej spoločnosti,ktorá bola k tomu vygenerovaná ako príklad,že vznikli nové pracovné miesta.Nie všetky nemocnice sídlia v Bratislave ,aby si mohli vyberať u koho si pranie prádla objednajú.Sú aj malé,kde to možné nie je a tak vozia prádlo do iných miest,čo zvyšuje ich pravádzkové náklady.
A kto si vôbec všimne,že nie je ťažko a politicky neprimerane nasadiť do riadenia a orgánov štátu uvedených spoločností správnych ľudí s konkrétnym zadaním,aby po čase doviedli ináč fungujúci štátny subjekt do straty.A či vysoké odstupné pre politických nominantov nie je odmena za to,že priviedli riadený subjekt do straty a keď potom môže minister financií vyhlasiť,že firmu,či inú organizáciu treba zachrániť jej privatizáciou za cenu“vygenerovanú““trhom?
Spôsobov je veľmi veľa,od špekulatívnych a nevýhodných zmlúv s dodávateľmi o službách bez definovaných výsledkov a poradenstva o ničom až k poklesu vlastnej aktivity a výsledok sa dostaví.Následne štátnej správe neostane nič iné,ako hľadať v záujme nápravy riešenie v privatizácii,ako medicíne na všetky neduhy našej situácie.
Keby to malo byť ináč,nemuselo by dôjsť k likvidácii vlakových spojov i prevádzky na niektorých tratiach,ale zisky z prevádzky na trati Komárno-Bratislava cez Nové Zámky by ŽSS neprenajala súkromnej spoločnosti,aby vozila ľudí za prácou do Bratislavy,ale by ich presunula v prospech tých,ktoré jej robia veľké starosti.Keď súkromný podnikateľ v železničnej doprave je tak jedinečný,prečo sa neuchádza o licenciu na stratovej trati,aby ju revitalizoval a pomohol chudobnému regionu ?
Robí sa tak predsa aj v každej rozumnej domácnosti Veď o tom hovoria aj jednoduchí ľudia,gazdinky,keď sa ich pýtajú,ako budú kompenzovať dôsledky rasu cien v svojich rozpočtoch,že budú šetriť a prostriedky presunú v prospech dôležitejších a nutných výdavkov.
Veľmi účinným na rozklad fungujúcich subjektov bolo vytváranie nových a málo životaschopných zariadení.Príkladov je nespočet,no príkladné a v pamäti ľudí ostávajú záchranné zdravotné spoločnosti odčlenené od nemocníc,prepravné spoločností energií odčlenené od producentov tepla a exemplárne je rozdelenie železníc na tri spoločnosti,ktorá pod značkou ČSD fungovala už v minulosti spoľahlivo a dnes živoria s vidinou,že ich niekto sprivatizuje.Lákavá je najmä spoločnosť Cargo,ktorá je v príprave najďalej.Napred zvýšili je managéri tarify,potom skrátili časy pre nakladku a vykládku nákladov a tak sa prepracovali do straty,pretože prepracovia sa radšej dali na cestnú sieť.Je operatívnejšia,ale pre niektoré tovary nevýhodná.Takto bude štát,pokiaľ bude existovať, stále tlačený prepravcami a dopravcami po cestách k budovaniu nových ciest,ich údržbe,k znižovania mýtnych poplatkov a stálym problémom na horských prechodoch počas zimných mesiacov.Systém však pomôže výrobcom pneumatík,olejov,mazadiel i špeciálnych vozidiel.Máme sa na čo tešiť.
Ale takto predsa nemôže fungovať štát,pretože jeho orgány sa stávajú zb,ytočné prekážajúce slobodnému podnikaniu.