Bolo by neprístojné posudzovať rozhodnutie vlády I.Mikloša (I.Radičovej) o predaji mestských teplární izolovane od predchádzajúcich privatizácií,ktoré sa uskutočnili masovo za vlády M.Dzurindu a iných priaznivých okolností..Doteraz sa ešte nevie a v tejto dobe ani vedieť nebudeme,ako sa utratili zisky z predaja národného majetetku a aký vplyv mali zisky na búrlivý ekonomický rozkvet tej doby.
Rozhodnutie predať teplárne súkromným spoločnostiam(údajne aj zahraničným)súvisí aj s inými opatreniami vlády v oblasti zdravotníckeho i dôchodkoého pripoistenia,s presmerovaním europských fondov do výstavby segmentov dialnice ,s redukciou tratí a vlakových spojov s prepúšťaním železničiarov a zmenou ich kvalifikácie a predajom Cargo.Napred zvýšiť ceny za prepravu a doviesť firmu do straty,odradiť podnikateľov a potom predať.Jednoduché však?Všetko to s jediným cieľom zabrániť zvyšovaniu deficitu štátneho rozpočtu a dodržaním limitu na jeho prekračovaní do roku 2013, ako je uvedené v programových cieľoch vlády.Zvýšenie DPH,ktoré sa dotkne v niekoľkých vlnách jednoduchých ľudí patrí tiež k ozdravným opatreniam vlády,vraj dočasne,kým sa nezotaví europská ekonomika.
Slovensko,ako členský štát EÚ po rozklade ekonomického prostredia v Grécku,Irsku,Portugalsku(zatiaľ) bude sa podielať na spevňovaní europského valu navyšovaním príspevkov do jeho megastavby.Nedivme sa,že za taký princip sa najviac prihovárajú Nemecko a Francúzsko,ktoré v chorých ekonomikách majú najviac vlastných akcií a tak vlastne chránia svojich podnikateľov a kapitál.Nie je to zle vymyslené.Síce p.Radičová sa nechala počuť,že áno(čo iné jej ostávalo),ale hotových peňazí u nás niet, teda cash,ale ako ináč?Odkúpenie dlhopisov dlžníka by bolo možné,ak by bol už známy a stanovené podmienky,ale to je tiež zviazané s volnými prostriedkami,pre ktoré prekážky nebolo možné z našej strany podať pomocnú ruku Grécku.
Zatiaľ a stále,počas trvania svetovej hospodárskej krízy,ktorá započala v USA ešte v septembri 2008 nikdy nebola reč o vyššom zdanení súkromných bánk u nás Možno raz v USA no s veľkou stratou dôvery prezidenta B.Obamu Kapitál si nedá len tak brnkať po nose ,to vedia všetci politici.Vždy sa hľadajú len verejné zdroje.Už vtedy,keď expremier R.Fico niečo v tomto zmysle navrhol, bol rázne odmietnutý podnikateľskými skupinami a finančníkmi,že by to bolo najhoršie z riešení,pretože banky by vzápätí zvýšili cenu svojich služieb a to by viedlo k zrúteniu podnikateľského prostredia.Aj preto na riešenie dôsledkov svetovej krízy,ako vždy doplatia občania krajín,ktorí ju nespôsobili.Do istej miery je to ináč v tom,že časť občanov,ktorí radšej míňajú ako žijú na úrovni svojich možností prijmov boli vťahovaní do obchodu s peniazmi.Hypotékami,pôžičkami a lákavou reklamou na všetko.Finančná politika bánk však jedného dňa došla k inverznému bodu,kedy sa obeh peňazí zastavil a sytém skolaboval.Ak raz kríza,ktorá zaťažuje najviac občanov práce skončí,malo by nastať bilancovanie,kto na nej najviac zbohatol a kto sa stratil podľa názvu,nie ako exponent inej spoločnosti,ktoré už vznikajú len mená sú utajované.
Úsilie ministra zdravotníctva v spolupráci so spriaznenými zdravotnými poisťovňami o tkzv.pripoistenie pekne vysvetlil ekonom SAV P.Staněk,keď bol povedal,že pripoistenie pomôže len poisťovniam a do zdravotníckych zariadení sa môže dostať len vtedy,keď klient onemocnie.Ale ktorá poisťovňa potrebuje chorých klientov?Len tá štátna.Súkromné si vyberajú a majú k tomu aj odborných lekárov,ktorí skúmajú zdravotný stav kandidáta pripoistenia pretože je to skrytý spôsob podnikania s cudzími peniazmi a naviac bez rizika straty.
Ak som začal citáciou“tieňového“ predsedu vlády I.Radičovej o dôvodoch privatizácie mestských teplární ich zlou ekonomickou situáciou a potrebe investovať(!) dopovedať sa dá nasledovné:
Rozdiel medzi riadením štátneho a súkromného podniku nie je vo fungovaní vnútorných vzťahov ale v spôsobe rozdeľovania zisku a uvedenie do straty je často zámerné.A o to ide v prvom rade tým,ktorí stále
a účelovo dehonestujú výsledky hospodárenia štátnych podnikov .Áno,v riadení štátnych podnikov,ako dosvedčujú posledné odhalenia,ktoré sa objavujú denne v tlači,politicky nominovaní managéri môžu byť pekní darebáci a bez odborných skúseností,ale v súkromných sú to už podnikatelia so všetkými parametrami,ktoré patria k úspešnému riadeniu filiálky zahraničnej spoločnosti.Sú chránení zákomni a slobodou podnikania Riziko nepoznajú.,pretože to riešia v ich materských firmách,čo a kedy.