Myslieť globálne,konať lokálne

27. decembra 2010, gilos, Nezaradené

Sú choroby,ktorých priebeh od prvých príznakov až do konca a bez liečenia sa dajú predpokladať,no v politike odporcovia takého porovnávania argumentujú  s tým,že liečenie politických javov sa nedá porovnávať s chorobami tela a hovoria,že dejiny sa liečia ináč.Síce už nie je doba liečenia ohňom a mečom,no hľadajú sa iné,jemnejšie metody zmeny stavu.

            Stačí si spomenúť  na myšlienky stratéga americkej zahraničnej politiky Zbygniewa Brzezinskieho ,ktorý má utkvelú predstavu,že proces rozkladu Ruska musí pokračovať síce v háve rečí o demokratizácii ruskej spoločnosti no   veľká krajina s prírodným bohatstvom schopným saturovať surovinami a dlhodobo celý europský kontinent musí byť rozparcelovaná na minimálne tri nesamostatné štátne útvary. V inej podobe o rovnakej ceste hovorí bývalá ministerka vecí zahraničných M.Albrightová ,keď sa pýta,či je „spravodlivé“ aby jedna krajina s 1,5 %  podielom na občanoch sveta disponovala s toľkým prírodným bohatstvom a že s tým treba niečo robiť.

            Tieto málo zatajované názory známych osobností americkej politiky patrí však zaradiť do kontextu každej udalosti,ktorá prebehne,či prebieha v okolí hraníc s Ruskom.Najnovšie k ním patria povolebné nepokoje v Bielorusku a vyšetrovanie hospodárenia s platbami za emisné kvoty na Ukrajine,ktorých časť sa stratila.Síce o výsledku volieb prezidenta sa hovorilo len,že voľby boli zmanipulované,keď v podobných prípadoch média hovorili v minulosti,že išlo  o falšovanie volebných výsledkov.Kvôli J.Timošenko sa bili poslanci,ako sme mali  možnosť vidieť v priamom zábere pohotových kamier reportérov.

             Dramatický popis podobných udalostí  a teraz spojený aj so správou o príprave puču v Moskve má za cieľ oslabova povesť Ruska ako štátu s otázkou ,či má vôbec miesto v europskom i svetovom politickom a bezpečnostnom systéme i z toho plynúcimi dôsledkami i napriek tomu,že len pred niekoľkými dňami bola v Senáte USA ratifikovaná zmluva START 2,ktorú v Prahe podpísali prezidenti oboch krajín,no ruský minister S.Lavrov si ešte pred jej schválením v ruskej Dume prečítal jej anglický text,či bola ratifikovaná tá zmluva,ktorú podpísali  obaja prezidenti.I to svedčí o niečom.

            A nebolo nič prekvapujúce,že v misii zahraničných pozorovateľov volieb v Minsku bol i náš expert na Bielorusko Paľko Démeš.On predsa poverenie dohliadať na demokratizáciu režimu posledného diktátora v Europe má ešte z dôb,keď Bratislavu navštívil Mr.G.Bush a v útrobách SND pred svojim vystúpením z tribúny sa stretol s bieloruskými disidentami,ktorých mu práve predstavil P.Démeš.Aj napriek zahraničnej podpore neprejavili uchádzači o post prezidenta primeranú súdržnosť a chceli byť prezidenti všetci .To sa tak nerobí.Možno na budúce,pretože teraz v dobe zlej pre ekonomiku , bez finančnej  podpory to nebolo  ono a frázy o demokracii a slobode bez práce  a bez chleba slasť z protestov je nanič.

            Bez ambícií nie je ani etnický konflikt  medzi moskvičmi,mladými bojovníkmi za rasovú čistotu slovanského Ruska ,proti zúfalcom ale aj priekupníkom opiatov z postsovietskych republík Kaukazu

            V protiklade s ekonomickou rozdrobenosťou Afriky europskí politici postupne a v rôznych obdobiach dospeli k nutnému procesu zjednocovania Europy,hoci práve teraz sa EÚ borí s dôsledkami veľkej hospodárkej krízy,ktorá ako ináč prišla z USA a exekutíva hľadá spôsoby,aby nedošlo k dominovému efektu a pádu ďalších ekonomík.Predstavme si situáciu,že proti ekonomickej sile USA stáli by do budúcnosti veľké,ale ekonomickej silou nesúrodé štáty Europy.Už aj preto stratégia narušiť celistvosť Ruska je chorá a nebezpečná.

            A aby bolo jasnejšie a čo sa v hlavách stratégov odohráva ,pripájam údaje o rozlohe niekoľkých porovnateľných krajín sveta:

 

Rusko: 17 075 tis.km²  USA 9 363  tis km²  Čína 9 506 tis.km²  Kanada 9 976 tis.km²