O Sadi Carnotovi a 2.principe thermodynamiky

29. septembra 2010, gilos, Nezaradené

 

            Posledné prírodné katastrofy,zemetrasenia(Haiti),povodne(Pakistán,ale aj u nás),požiare(Rusko.Austrália),chrlenie sopiek(Island) v hlavách odborníkov,klimatologov,seismologov,i meteorologov vyvolávajú rozpačitté odpovede na otázku príčin týchto javov málo známych z predchádzajúcich rokov.Možno preto,že dnešná rýchlosť prieniku zvlášť katastrofických správ je mimoriadne rýchla vďaka prenosovej technike,ale aj veľkému počtu korešpondentov,ktorí riskujú svoje životy za autentické a rýchle správy,sú všade tam,kde sa niečo mimoriadne deje.A práve vďaka tomu sa rôzne správy takého charakteru kumulujú a vyvolávajú aj od špecialistov iných  technických disciplín reakcie na platnosť druhého principu thermidynamiky zvaného aj ako cyklus Carnotov,ale v makropriestore.O čo ide?

            V podstate o to,čo vyplýva z definície 2.vety(principu)thermodynamiky a dôsledkov z nej vyplývajúcich,či naša Zem je súčasťou Vesmíru,alebo vplyvom ľudí sa stáva izolovanou sústavou.Potom všetky tepelno-mechanické činnosti by znamenali rast entropie so všetkými dôsledkami,ktoré skeptici a vedci nazvali už dávno –tepelná smrť.Izolácia Zeme od Vesmíru,ako jedinečný fenomén,ktorú materialistickí vedátori nepripúšťajú,v predstavách náboženských filozofov a učencov je domnienka,že svet bol stvorený.Spory oboch strán neboli doteraz uspokojivo vysvetlené.Fyzici platnosť dôsledkov z 2.vety thermodynamiky redukujú len na javy fyzikálne,ktoré sa dejú na Zemi,teda malé,ktoré sú v porovnaní s procesmi vo Vesmíre zanedbateľné.

            Úsilie najmä amerických vedcov preniknúť k podstate Vesmíru sú v tomto kontexte zaujímavé a odôvodnené.

            Pohliadať na prebiehajúce fyzikálne deje súvisiace so životom na Zemi ako na dejú v izolovanej sústave znamená potom,že platí rast entropie a dochádza k vyrovnávaniu energetických potenciálov a nepretržite.S rastom priemyselnej produkcie stále viac a hrozba prejavujúca sa rýchlymi klimatickými zmenami vyvoláva rad otázok bez uspokojivých a logických vysvetlení.Ťažko vysvetliť dôsledky industriálnych procesov,pri ktorých dochádza k premene hmoty za vývinu tepla,že ide o procesy vratné.Kto už dnes odmieta dôsledky vývinu obrovského množstva tepla pri štarte rakiet,raketoplánov,pri dialkových letoch obrých lietadiel,teplo vzniklé spaľovaním kvapalných palív v dopravných prostriedkch,výrobe elektriny v tepelných a jadrových elektrárňach,ale aj tepla,ktoré sa vyvinulo pri rozsiahlých lesných požiaroch a erupcii sopiek. Predsa  teplo vyvinuté lokálne má vplyv na pohyb vzdušnej hmoty a jej charakter(teplotu,vlhkosť,smer prúdenia)za čím nutne dochádza k záplavám,silným daž´dom a veterným smrštiam.

            Klimatologovia z pobrežných krajín sveta na virtuálnych mapách dokazujú k akým zmenám v pobrežných reliefoch môže,alebo už dochádza,ak sa zvýši teplota vody a vzduchu o niekoľko málo stupňov.

            A keby uvedené „mudrovanie“autora bolo na smiech niekoľkých čitateľov,nech sa  každý zastaví pri spomienke,keď pracuje na zahradke,alebo keď na chalupe rúbe,či píli drevo,či keď reční na schôdzi valnej hromady ,že nie všetko,celé jeho snaženie,teda výdaj energie sa premenili na výsledok práce,že časť vo forme tepla,potu unikla mimo.Ale kam?A to je tá hrozba rastu entropie,vyrovnávanie energetického potenciálu v izolovanej sústaveJednoznačne a kategoricky odmietnuť argumenty,ktoré vyplývajú z faktov znamená byť ľahostajný k zmenám,ktoré sa dejú na Zami. Snaženie ekologov je len malým zlomkom v snažení zastaviť rast zmien,ktoré okolo nás prebiehajú denne.