Filip Mūnich,špeciálny redaktor STV,ktorý nám mimobratislavským divákom sprostredkúva isté zaujímavosti o živote v hlavnom meste v nedávnej relácii o vývoji majetkových vzťahov okolo PKO navodil istú,svojim charakterom kardinálnu otázku spoločensky významnú.Pochopiteľne,veď na osude PKO sa dajú spoznávať zásadné problémy života v kapitalizme,jeho právny poriadok a diskrétnosť operácií,ktorými sú zahalené všetky obchodné procesy a vzťahy k čomu stačí,že dvaja účastníci obchodu sa dohodnú tak,ako sa boli dohodli,že všetko utaja.
Skrátene povedané,mesto ako vlastník tejto pamätihodnosti minulých dôb predalo pozemky na ktorých stojí teraz už s istou dierou v boku hlavný objekt PKO.a nový majiteľ žiada jeho odstránenie,keďže ide o stavbu na cudzom pozemku.Dokonca je ochotný v demolácii pomôcť,ako to predviedol pred časom.Keď sa chúlostiví občania,možno tí,čo pretancovali veľa nocí v ňom a zodrali topánky,postavili proti demolácii hlavnej budovy z bočnej,teda verejne strany.privolaný primátor A.Ďurkovský vidiac odpor občanov prisľúbil,že nedovolí pokračovať v búracích prácach na objekte.Zatiaľ dosiahol len to,že vlastník práce zastavil.Ku zrušeniu tejto podivuhodnej zmluvy nedošlo,pretože ide o peniaze,ktoré by za marenie výkonu svojich práv vlastník požadoval.Aj naďalej chce v asanácii objektov PKO pokračovať a na zbúranisku postaviť niečo veľkolepé i s možnosťou,že mesto si bude môcť časť objektu prenajímať za istých zmluvne definovaných podmienok pre svoje aktivity podobné tým z minulosti.
Kuriozne na celom prípade je ale to,že občania,ktorí chránia starý PKO pred demoláciou dosiahli to,že posúdenie či áno,či nie sa dostane opäť na stôl mestského zastupiteľstva a bude odsúdené k nezdaru.Nebudú môcť ani vedieť,kto vlastne stojí za firmou,ktorá teraz dôrazne trvá na svojich právach vyplývajúce zo zmluvy,veď už niečo zaplatila. Pretože by sa rozkryl princip diskrétnosti a kto mal od prvopočiatku záujem pozemok pod PKO predať a aký zisk z obchodu mu bude dohodobo plynúť, nebudú poslanci vedieť i naďalej.A ako býva dobrým zvykom,ani polícia ,pretože tak sa partneri dohodli.Vzniká preto(možno) oprávnená otázka,prečo pri poctivom obchodovaní je identita skutočných vlastníkov nadobudnutých práv chránená zákonom?Aké sú skutočné dôvody tejto chránenej zásady,ktorá(asi)explicítne vyplýva z Ústavy SR z článku o ochrane práv vlastníka a práv ochrany osobnosti.Ale to je všetko scestné,účelové chrániace každého špekulanta.Ale taká je demokracia.
Keby bolo podnikanie také poctivé remeslo,ako sa prezentuje navonok pred verejnosťou,potom by nemuselo byť chránené vozovou hradbou právnych predpisov a tajomstvami. Predpisy sú ako veľký klobúk,ktorý dovoľuje kryť všetko,čo sa pod nim deje a v tme,odkiaľ občas vypadne úspešný,no zastrelený podnikateľ alebo technické služby mesta vytlačia do šrotu zhorené autá
A to všetko sa deje skryte a mlčky,bez komentovania,len orgány štátu stále spomínajú ako budú a chcú bojovať proti akože korupcii,ktorá je v principe jednou črtou podnikania podľa hesla:“Nedáš,nemáš“.