Aby človek správne prečítal, čo je napísané v našich novinách, musí vedieť viac, ako je napísané, ale priebežne každým dňom to dávať do hromady, keď sa už odhodlal denne kupovať mienkotvorné noviny.
Tak je to i s udalosťou, okolo zmeny charakteru bývalej budovy Domu spisovateľov na Laurinskej ulici v samotnom centre Bratislavy a neďaleko starého SND.
V minulých dobách spisovatelia lojálni k vtedajšiemu režimu aj bez toho aby ho boli priam v svojich dielach umelecky podporovali mali o seba primerane postarané i s tvorivými pobytmi v Budmericiach. Dnes ak, tak za svoje ale kdekoľvek v šírom svete.
Všetko bolo v réžii štátu i prevádzka Domu spisovateľov. Nastali však iné časy a mnohí umelci i spisovatelia zabudli, či zatajili, že v minulosti boli zaslúžilými i národnými umelcami, Skrátka už sa k svojej minulosti nepotrebujú vracať. Sú slobodní nezávislí od literárnych fondov, pretože prestali existovať a tak sa obracajú k sponzorom, aby podporili vydanie ich diela. To ale nebýva zadarmo! Najmä pre začínajúcich literátov.
Ak bývalý Zväz slovenských spisovateľov, ako výberová organizácia sa rozdelil na dve dobrovoľné samostatne existujúce spolky Spolok a Asociáciu organizácií spisovateľov rôznych žánrov, ponechal im štát iste zo srdca pre začiatok budovu a rozdelili sa napoly. Ale to by okrem vlastného talentu pre literárnu spisbu boli museli mať aj talent pre obchodovanie, či aspoň nejakého znalca na obchod, či podnikanie. Pre svoju prácu (podľa ankety Pravdy), potrebujú skromné podmienky, stôl, papier, klávesnicu PC a pokoj. To, čo predstavovala reprezentatívna budova Domu im už nechýba roky a preto začala chátrať a tak niektorí z nich s vplyvom na vlastnícke vzťahy napred ju prenajali, no Asociácia svoju polovicu neskôr predala. Kde sa stratili peniaze, vedia len oni pretože tak býva v trhovom hospodárstve. Ide predsa o činnosť diskrétnu, nepotrebujúcu denné svetlo.
Dôvod, pre ktorý je to všetko takto popísané spočíva ale v súčasnom stave, ktorý chcú tí zo Spolku zmeniť. A to zachrániť budovu a jej charakter.
Po tom, čo terajší spoluvlastník budovy ARTHUR DS s právom užívať celú budovu a ju spravovať s využitím suterénu pre prevádzku nočného klubu, alebo kasína (herne) predstavitelia Spolku požiadali Pamiatkový úrad o preradenie budovy do kategórie pamiatkovo chránených objektov. To je predsa žiadosť, ktorá priaznivo v prospech spisovateľov byť vybavená nemôže. Čo na budove sa má pamiatkovo chrániť? Ale pokus, ako odvrátiť jej využitie na takúto výnosnú činnosť je jediný, ktorý spisovateľom ostal. Budú sa k tomu radiť, ako ďalej, no peňazí na poradcov niet. ARTHUR DS ich drží v hrsti.
Ale to mali spisovatelia vedieť už vtedy, keď prestali mať záujmy o spolkovú činnosť, ktorú im organizovalo ministerstvo kultúry v minulosti.
Skôr, alebo ešte neskôr pochopia, že dôsledky zo zmeny spoločenského zriadenia sa dotkli aj ich, ako rodiny, aj keď si to v roku 1990 ešte nepripúšťali, keď manifestovali s inými skupinami umelcov za slobodu. Tu je jej pravá podoba. Môže každý, kto má peniaze.
Celá debata | RSS tejto debaty