Skepsa aktuálnej politickej scény

V pracovných rokoch, ktoré som strávil z časti v priemyselnom podniku a v druhej na „druhej“ koľaji, komunálna politika ma zaujímala len do tej miery, či máme v byte teplo, či tečie voda a svieti svetlo a či premávajú autobusy v medzimestskej doprave. Rovnako to bolo aj so záujmom o voľby s kandidátmi NF na jednotlivé funkcie, kedy kandidátne listiny spisovali na straníckych sekretariátoch známou šachmatkou. Teda, aby na nich boli primerane zastúpení členovia KSČ, muži, ženy, rôzne profesie i rôzne ročníky.

Až po výrazných spoločenských zmenách po roku 1990 a najmä po roku 1993, kedy sa Slovensko vymanilo zo spoločného štátu s Čechmi začal som sa situáciou na komunálnej scéne, hlavne pred voľbami, zaujímať viac, ale len ako pozorovateľ, divák, ktorý výsledky nemá možnosť ovplyvniť, alebo nedajbože zmeniť.

Opäť sme pred voľbami, po parlamentných a prezidentských, až na druhý krát, chystáme sa k voľbám komunálnym. Znalci – politológovia hovoria, že sú z hľadiska praktických potrieb a života občanov dôležitejšie, ako ktorékoľvek iné. Ale účasť na nich nebýva ani tak veľkolepá, povšimnutia hodná. Hoci kandidátov môžeme (ak chceme) poznať osobne, zo zhromaždení a nielen z veľkých vyobrazení na niektorých stenách domov, ktoré niekto musel na objednávku pripraviť a situovať na viditeľné miesto.

I do našej osady, podobne ako v iných, ale nepodobných tým, kde nemôžu nikoho presvedčiť, aby sa niekto stal starostom, predvolebný pulz a pranie bielizne, dostal sa aj k nám,. . Záujem je mimoriadny, taký láskavý k nám voličom ako keby nešlo ani o peniaze. Najčastejšie nás niekoľkí kandidáti na funkciu najčestnejšiu – starostu, presviedčajú, ako zatočia s hydrou nezamestnanosti a vytvoria desiatky nových pracovných miest. Keby už teraz sčítali počty, ktoré spolu posľubovali, mali by sme toľko nových pracovných miest, že by bolo potrebné budovať nové byty pre ľudí, ktorí prídu za prácou a k tomu možno i viac dopravných spojov po železnici i na cestách. A to by bolo veľké pozitívum už teraz, len sa zhodnúť, aby nepočítali viackrát jedno hypotetické pracovné miesto. Ostáva sa len čudovať, prečo sa nespoja a už teraz tie miesta nevytvárajú, keď nás majú tak radi.

Zápas o miesto starostu je iste spojený s finančnými výlohami, ktoré tie osoby osobne nemôžu preukázať právne a čisto zákonným spôsobom. Predsa vydávanie príležitostných novín so všetkými klebetami, preteky v pití piva, jedení miestnych špecialít a zo zhromaždení s občerstvením vyžaduje financie, čo musí znášať hlavný sponzor a jeho družina. Nerobia to ako charitatívni špecialisti, ale s presvedčením, že ich kandidát musí vo voľbách uspieť a potom sa do neho vložené náklady do kampane vrátia, musia sa vrátiť a za to im ručí vyhliadnutý človek z „ľudu“ hlavou.

Je to príbeh odpozorovaný priamo z neďalekej osady i s otázkou, prečo sa do komunálnych volieb formou podpory zapojil náš občan, teraz sponzor kampane , veď sa mu za plynulé roky darilo celkom dobre a nemusel by. Do osady prišiel počas veľkej privatizácie s holým zadkom, ako kapitálotvorný expert aby sprivatizoval na politicky istený úver jeden už dlho a spoľahlivo fungujúci podnik potravinárskeho priemyslu, ktorý jedného dňa aj splatil, veď ten prosperoval aj pred privatizáciou Ale ten, čo mu najviac pomohol, teda jeho sponzor, si po čase našiel tiež čas a jedného dňa prišiel zúčtovať svoj podiel na zisku. Traduje sa, že k tomuto stretnutiu poslal náš teraz už sponzor auto so šoférom na letisko, aby svojho patróna priviezol na dôležité rokovanie. medzi štyrmi očami Ten sa pohneval a šoféra poslal späť aj s odkazom, že on prišiel za majiteľom a nie za jeho podriadeným. Tak sa náš sponzor unúval a išiel po svojho patróna osobne. Iste sa aj ospravedlnil. Aby vyrovnal dlh, či záväzok, ktorý voči nemu mal, teraz už svoju súkromnú firmu rozhodol sa predať. On sa ale nedal, veď bol kapitálotvorca a za zvyšok + novú pôžičku kúpil inú firmu, kde je i výroba tepla pre celú osadu a postupne ako išli roky aj iné miestne pozemky s cieľom na nich budovať niečo podnikateľsky zaujímavé.

Terajší starosta v kampani minulých volieb prisľúbil občanom, že pokiaľ bude starostom, zvyšovať cenu tepla pre domácnosti nedovolí. Ale to nesmie v nasledujúcom období platiť! Odporuje to predsa jeho podnikateľskému úsilie o čom svedčí realita, že niektoré menšie firmy si už postavili svoje vlastné kotolne v obave, že cena tepla vzrastie a tak ostávajú len tie byty a rodinné domčeky v tej osade. Hľadajú sa rôzne chyby a nedostatky vo vedení osady na terajšom starostovi, ktoré majú jeho povesť znížiť na nulu, alebo ešte hlbšie.

Kandidát na starostu osady nemá síce nič proti terajšiemu starostovi, ale jeho sponzor veľa, preto hovorieva, že „ho nemusí“, pretože ide proti nemu a on chce predsa pomáhať ľuďom A čo je na tom zlé v dnešnej a ťažkej dobe?

Dobre ale nebude, ak kandidát sponzora na starostu neuspeje vo voľbách. Kto vyrovná vzniklé dlhy za výlohy na kampaň? Alebo to patrí k riziku podnikania a vyžiada si jeho nové aktivity a zvýšený podnikateľský dôraz, aby sa prostriedky spojené s kampaňou vrátili do jeho mešca a násobne. Čo ale s neúspešným kandidátom? Bude ho chcieť za svojho hovorcu, alebo zaradiť medzi svojich spolupracovníkov? Určite nie. Ten bude stratený ako neúspešný človek až do penzie, aby od neho nevzal suchú kôrku chleba ani pes.

Ide o skutočný príbeh a pretože kapitálotvorca je už bohatý a má i ochranku, musíme sa báť o naše hlavy, alebo životy Taká je realita dneška.