Skepsa aktuálnej politickej scény

Je najjednoduchšie mizériu v našom školskom systéme koncentrovať do všeobecnej

frázy – absencia priorít každej vlády po roku 1989 (M.Fronc).Výsledkom riešení budú

odborné komisie, poradné orgány a vytvorenie časových plánov na zlepšenie stavu až pokiaľ

budú za nami v hodnotení 15 ročného dorastu žiaci z Chile a z Mexika (už aj

z USA).Vzdelanostná úroveň 15 ročnej omladiny je však nebezpečná vzorka pre pokračujúce

vzdelávanie na stredných a následne aj na vysokých školách. K príčinám stavu, do ktorého sa

naše školstvo (ale nie len ono) prepracovalo usilovným experimentovaním a zmenami sa

odborníci s nástrojmi a logikou ,ktoré politicky a obecne tvorili ,nemôžu dostať, pretože by

negovali to, na čom sa zhodovali od prvopočiatku zmien po roku 1989.

Koľko rečníkov sa vystriedalo na tribúnach, z ktorých odsudzovali rôzne neprávosti

totalitného režimu a medzi ktoré patril nespochybniteľne a neskoršími zmenami naprávaný

školský systém. Hlavný dôraz kritiky vtedajších politikov bol kladený na ucelený školský

systém z dôb predmnichovskej republiky a limity pre prijímanie žiakov a študentov na rôzne

smery vzdelávania .Neprávosti sa odstránili a začali vznikať nové školy, nové študijné

odbory a názvy rôznych typov škôl, ktoré dodnes pôsobia a vzdelávajú špecializovaných

rýchlokvasených vzdelancov s rôznymi titulmi. Dôraz bol položený na prideľovanie

prostriedkov na proces výučby podľa počtu žiakov a študentov a tak riaditelia škôl nelenili

a zvyšovali počty až na povolené limity žiakov v triedach.- náborom a inzerciou. Vytvorila sa

skutočne hustá sieť vysokých škôl s označením univerzita V niektorých mestách aj tri

a s niekoľkými filiálkami v okresných mestách Slovenska. Nastal čas (garantov študijných

odborov) cestujúcich profesorov., ktorých úväzky prekračovali počet hodín v týždni.

Podľa amerických skúseností bol položený dôraz na výchovno-vzdelávací proces

v rôznosti, kedy kvalita nutne utrpela ujmu. Veď dá rozum, že rast počtu škôl s roztodivnými

názvami odborov sprevádzal nedostatok kvalifikovaných a skúsených pedagógov, najmä na

vysokých školách. Kde ich a tak rýchle brať?

Zásadne zlým rozhodnutím každej ponovembrovej vlády a tých, čo rozhodovali

o privatizácii väčších štátnych podnikov pôvodne s vlastnými odbornými učilišťami ,niekde

aj so strednými, bolo to, že do privatizačného balíka nebolo možné previesť výchovu

vlastného odborného dorastu v nich.. A tak sa z učilíšť, stali postupne odborné školy

v pôsobnosti štátu, ale aj so zmenami v prospech teoretického vyučovania a bez návykov

k zručnosti a fyzickej práci Teraz firmy vo vlastníctve cudzích majiteľov hľadajú odborníkov,

no pamätajú , že prišli k nám podnikať a nie vychovávať dorast pre vlastné potreby. V iných

krajinách, kde majú filiálky svojich materských im stačí zácvik domácich robotníkov na

rutinné opakujúce sa činnosti pri pásoch a také postupy používajú aj u nás. Je to lacné

a efektívne pre kopenie zisku na ďalšie podnikanie a nákup závodov. Zacvičení pracovníci sú

ľahšie manipulovateľní a prví pri prepúšťaní z akýchkoľvek dôvodov. Aj pestrá forma

pracovných pomerov tomu nasvedčuje. Sú najímaní, ako nevoľníci cez agentúry, na určitú

pracovnú dobu a len niekoľkí na pracovný pomer na dobu neurčitú. Tieto formy za pomoci

našich podnikateľov sa veľmi rýchle udomácnili aj u nás ,ako cena za slobodu a individuálnu

zodpovednosť za ňu.

Napravil sa aj toľko kritizovaný a za pískania davu odsúdený systém smerných čísiel

prijímania žiakov do stredných a na vysoké školy. Teraz môže ak má otec peniaze nad 10

tis.€ každý študovať čo chce a kde chce i s diplomom. Len o zamestnanie sa deti našej

buržoázie nemusia starať, ostatní chodia, vypisujú životopisy a rôzne formuláre ako chcú

firme pomôcť v jej napredovaní. A keď nepomôže ani to, skončia na úradoch práce, alebo cez

personálne agentúry sa môžu prepracovať do sezónnej reštaurácie na umývanie riadu, alebo

za opatrovateľov starých a solventných osôb niekde pod Alpami.