Skepsa aktuálnej politickej scény

Na Slovensku sú len dve úradne uznané osoby, ktoré by sa vedeli vyjadriť k udalostiam., ktoré sa odohrávajú v Spojených štátoch v súčasnosti a sú v trvalej pozornosti našich médií, veď to je len za Veľkou mlákou. Sú nimi exveľvyslanci SR v USA páni Bútora a Káčer, no ich kvalifikovaný názor sa zatiaľ a mnohé roky po ich návrate z misie neobjavil vo verejných médiách. Dôvody ich mlčania iste existujú, no pre verejnosť sú neprístupné, aj keď máme tú demokraciu.

Predovšetkým byť prvým na svete, ktorý je veľmi materiálne, politicky i ideologicky členitý je spojený so skutočnosťou, že všetci ostatní a nie je ich málo, sledujú USA len od chrbta a nevidia im do obličaja, teda také an face, na ich vnútorný režim, ktorý pri každej príležitosti pokladajú ich predstavitelia za jedinečný, vzorový a podľa tohto vzoru pohliadajú na všetkých, ktorí sú za nimi. Aj preto útoky na ich najvyššiu suverenitu sú len zo zadu a nech sa nazývajú akokoľvek, čo vedia definovať len právni odborníci. Mnoho nehôd, ktoré stíhajú americkú demokraciu má aj domáci pôvod a nemožno veriť farebným obrázkom, ako sa všetci usmievajú a hovoria, ako milujú Ameriku a dali by za ňu a jej spôsob života aj život svoj vlastný.

Dlho prežíval sen o Amerike, zemi zasľúbenej pre každého, kto nenašiel lepší život pre seba a svojich najbližších doma, tam, kde sa narodili a mali dve ruky zdravé pre fyzickú prácu kdesi v mine (bani) v Pensylvanii aj bez znalosti jazyka

Dnes, keď všetci Američania prešli povestným mlynčekom a stali a z nich Američania, je primerané dobe, aby aj súčasný prezident B.Obama mohol verejne oznámiť, že sú národom prisťahovalcov. Aj keď v tejto črte, či vlastnostiach sa dá nájsť ich vzťah k vlastneniu pechotných rýchlopalných zbraní., ako možnosť, ktorú ich predkovia v zemi odkiaľ prišli nemali. A aj keď to verejne nedeklarujú ich senátori i kongresmani vlastniť zbraň a chrániť svoj majetok je právo najposvätnejšie, ktoré plynie z dodatku v Ústave, čím sa tiež dostali na čelo, na prvé miesto vo svete.Za nimi veľmi zaostáva už len stará dobrá Európa.

To právo, či pozícia prevláda od čias, ako pokorili „ríšu zla“ a v súčasnosti dbajú o nápravu všetkých udalostí, ktoré by mohli, alebo mali v sebe náboj, ktorý by ohrozoval ich národné záujmy a také sú už všetky, ktoré sa im nepáčia. Jednou z nich a z posledných dní je snaha preveriť výsledky volieb prezidenta vo Venezuele po skone prezidenta H. Chaveza a kde v prezidentských voľbách zvíťazil jeho viceprezident o 300 tisíc hlasov a ako zdôrazňujú aj naše média, že ide o šoféra autobusu.

Uvedené myšlienky vznikali v dobe, keď zneli prvé správy o teroristickom čine v Bostone s otázkou prečo a práve také, ale aj iné(domáce) streľby v školách i na ulici miest USA s otázkou prečo sa to deje.

Nič lepšie na ilustráciu postavenia USA, ako prvého vo svete nemohlo následne zaznieť o tom, že v Bratislave sa koná v týchto dňoch veľmi významná každoročná konferencia GLOBALSEC o bezpečnosti a spolupráci a že hlavným rečníkom konferencie má byť Zbigniew Brzeziňski, mimoriadne erudovaný stratég a radca amerických prezidentov v otázkach národnej bezpečnosti USA. Na základe jeho dávnejších myšlienok a v zhode s M. Albrightovou, keď sa v zhode vyslovili za rozparcelovanie silného ruského impéria od nepamäti na tri nové štáty a otázky prečo by Rusi mali vládnuť takým veľkým prírodným bohatstvom, aké skýta ich veľká krajina, nemôžeme čakať, že nebude počas prednášky vnášať svoje názory aj do stredoeurópského priestoru. Forma i jazyk môžu byť rôzne, no jeho transatlantický pohľad, že RF zostáva najväčším strategickým nepriateľom USA zostávajú. Predsa človek v jeho veku a ktorý radil americký prezidentom, bude na staré kolená meniť názory, ktorých sa držal ako zarytý antikomunista celý život, aj keď jeho názory sú v dnešnom svete už len utópiou a radi ich počúvajú len jemu spriaznení poslucháči.

Javí sa aj iný, zatiaľ osvedčený spôsob dosahovania cieľov americkej zahraničnej politiky. Selektovať a podporovať odporcov terajších režimov všade, kde to pokladajú za potrebné(Líbia, Egypt, Irak, Afganistan, Sýria, Irán Juhoslávia), dosiahnuť ich vojenské víťazstvo za pomoci všestrannej podpory výzbrojou, výcvikom i výstrojom a následne ovládnuť teritórium ekonomicky. Tento algoritmus bol uplatnený a úspešne v Iraku a v Líbii i so sľubmi účasti spolupracujúcich štátov na obnove Iraku. Tešili sa aj Slováci, hlavne stavbári, no len dovtedy, kým zistili, že licencie na práva obnovy vydávajú americkí odborníci a tí mysleli hlavne na svojich. Nie však pracovnou silou, ale know- how.

Ako bolo uvedené na začiatku názoru, že najzorientovanejšími z našich mali by byť exveľvyslanci R. Káčer a M.Bútora, no tí zaryte mlčia. Mali by o pravde, ako sa v trvalom nebezpečí žije prvým, niečo povedať z vlastných zistení, ale prečo by to robili? Však áno!

W O W