Založ si blog

Operácia mala svoju logiku, alebo za víťazstvo sa neplatí len reparáciami

Nebolo významné to, či nálet US Air Forces na Škodovku v Plzni bol 17 apríl, ako písal pamätník udalostí pán Gerhard. fr, alebo 25.apríl ako sa uvádza v knihe „Čsl dejiny v datech“ ,aj keď jednotky 3.americkej armády gen. Pattona boli už od 21.apríla na území západných Čiech .Z hľadiska definícií neišlo o takticko-operačnú akciu, ale o strategický nálet s povojnovými dôsledkami, zničiť významný strojárenský podnik, čo malo mať svoj význam v povojnovej obnove štátu svojimi významnými výrobkami.

Z informácií, ktoré sa v dokumentoch a pamäti starých pánov zachovali vieme, že Američanom dlho trvalo, kým sa pripojili armádou k brániacim sa Britom i Francúzom a opakovaným žiadostiam Moskvy otvoriť 2.front v Europe odolávali až do januára 1944.Vieme tiež ,že z politiky izolacionizmu napriek varovaniam prezidenta F.D. Roosevelta ich vyviedli Japonci 7.12.1941 ,keď zaútočili bez vyhlásenia na Tichomorskú základňu Pearl Harbor a zničili od skorého rána skoro všetky lode kotviace v prístave.

Síce už 30.10.1941 ponúkol práve spomenutý prezident  F.D .Roosevelt Moskve pomoc vo výške 1 mld. US dol, ktorá v dôsledku zlej situácie na bojiskách pod Smolenskom bola vo forme Zmluvy o pôžičke a prenájme zvýšená na 50 mld. US dol. Do 6.11. kedy bola podpísané zmluva o pôžičke a prenájme.

Dôsledky izolacionistickej politiky sa menili len postupne, no pomoc iným poskytovali USA na obchodnej báze aj voči svojim najbližším spojencom. Aby sa napĺňali potreby bojujúcich strán na muníciu, zbrane ,tanky lietadlá a rôzne druhy plavidiel, vláda USA  v záujme platieb vojensko-priemyselnému komplexu(názov zaviedol neskôr D.Eisenhower) stanovila  29.10.1942 občanom, ktorí mali v tom čase príjem väčší ako 624 US dol „daň pre víťazstvo „vo výške 5 %,čo prinášalo  do štátnej pokladne a veľmi rýchle 9 mld US dol. Tak sa národné hospodárstvo USA postupne preorientovalo na vojnové potreby. Až keď to všetko dáme dokopy, môžeme pochopiť politiku USA na konci vojny, teda aj v čase bombardovania Škodovych závodov v Plzni. Ináč by sme to mohli pokladať za omyl ,ktorých sa počas bojov prihodilo veľa. Napr. bombardovanie Drážďan  patrí k tým, ktoré nik doteraz nevysvetlil, keď v opakovaných náletoch v dňoch 13 – 15 februára 1945 boli zničené a zahynulo 70 tisíc civilov.

Americké zbrojovky  a lodenice už od roku 1943 pracovali naplno, podobne aj súvisiace firmy, ich dodávatelia a tak  pre ich majiteľov pred koncom vojny nastala dilema, čo a ako ďalej, ako zachrániť návratnosť investícií a pôžičiek i u svojich spojencov v Kanade či Veľkej Británii a keď pomoc zo zákona nahradili 6.12 1945 obchodnou pôžičkou; Čo ale s inými, pokiaľ nebude obnovená produkcia v zničených krajinách Europy a v ich národnom hospodárstve? Ako najlepšie riešenie sa ukazovali priame investície do obnovy všade, kde skončili bojové operácie a nastalo obdobie obnovy. Nepochodili však v Moskve, ktorá tieto obchodné praktiky poznala z minulosti, z dôb pôsobenia amerických inžinierov pri industrializácii zničenej krajiny začiatkom roka 1925.

Pretože už bolo badateľné, že Europa sa bude potrebovať predovšetkým najesť a chrániť sa pred nemocami poskytli USA organizácii UNRRA(United Nations Relief and Rehabilitation Administration.) založenej ešte v roku 1943 materiálnu pomoc vo výške 1,35 mld. US dol. Všetky potravinové balíčky ako si ich pamätáme mali anglické názvy(breakfast ,lunch a pod),ktorým sme nerozumeli.

Najvýznamnejším, ale hlavne obchodným počinom USA s cieľom zaistiť návratnosť pomoci a pôžičiek bol Europský program obnovy zvaný podľa amerických zvyklostí podľa autora Marschalovym plánom vyhláseným 3.7.1947.  Jeho prijatie na pokyn z Moskvy vtedajšia vláda odmietla, čo malo za následok spomalenie povojnovej obnovy republiky, ale aj zhoršenie našeho postavenia v rodine(západo)europským štátov.

Takže takto možno vidieť a vnímať očakávania spojené s bombardovaním podniku Škoda Plzeň dva týždne pred koncom 2.svetovej vojny .Ale je možné doterajšie“ demokratizačné“ “vojny v Iraku, Afganistane, Líbyí, Egypte a teraz najnovšie aj v Sýrií vnímať bez obchodných záujmov zúčastnených strán v operáciách najmä materiálne?

 

Spomínam na Kubu

01.12.2016

Pravidelná linka ČSA z Prahy do Havany mala technické medzipristátie na letisku Montreal a personál letiska už poznal zloženie cestujúcich, ktorí počas neho prezerali výlohy free shopov. Nechtiac viac »

Vždy ide o peniaze

26.11.2016

Najnovšie a čo obšírne zamestnáva TIS a médiá sú výlohy ministerstva zahraničných vecí na umelecké akcie spojené s našim predsedníctvom v Rade EÚ. Že boli vysoké a presahovali stanovený viac »

Na čo sa pán Matišák nepýtal

20.11.2016

Jacques Rupnik v rozhovore s Andrejom Matišákom niekoľko krát opakoval, že „liberálna demokracia je nielen najprijateľnejší, ale aj najdôstojnejší politický systém“ Je to jeho názor viac »

Mateusz Morawiecki

Musíme hájiť svoje národné záujmy, vyhlásil nový premiér

12.12.2017 22:31

Poľský diel podľa čerstvého premiéra výborne pasuje do európskeho puzzle, ale nesmie sa tam strkať zlým smerom alebo nasilu.

KĽDR, raketa, Kim Čong-un

Kimov režim pácha zločiny proti ľudskosti, zhodujú sa renomovaní právnici

12.12.2017 20:57

Správa právnikov je založená na výpovediach prebehlíkov a expertov.

Baník

Bane idú zatvoriť, Brusel nám to vynahradí

12.12.2017 20:00

Na Slovensku sa to týka hornej Nitry, kde sa fára hnedé uhlie a vyrába dotovaná elektrina.

putin

Putin je podľa Kremľa pravidelným čitateľom Trumpových tweetov

12.12.2017 19:14

Ruský prezident Twitter nepoužíva, k občanom sa priamo obracia zriedka. Využíva potom tradičné médiá, najmä televíziu.

gilos

Moje príspevky k minulému, súčasnému a možno, podľa toho ako som si to za tie roky uvedomoval, pozoroval, sledoval a žil, aj budúcemu občianskemu životu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 381
Celková čítanosť: 602637x
Priemerná čítanosť článkov: 1582x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy