V presile podrobných informácií o spôsobe a potrebe riešiť dlh Grécka sa nejako stratili práve tie dôležité, kto dlh zavinil a kto je poškodený(okrem občanov republiky). Dojemná pozornosť leadrov EÚ k riešeniu finančnej krízy však naznačuje, že dbajú predovšetkým o náhradu strát svojich bánk a straty majiteľov gréckych nehnuteľností. Zatiaľ a hromadne sa účelovo hovorí a publikujú správy o verejnom dlhu Grécka, no aby vznikol, mohlo, alebo aj došlo k tomu, že majitelia gréckeho majetku nemali silu odvádzať dane gréckemu štátu, alebo zahraničné banky poskytovali pôžičky, ktoré nemal kto kryť, prípadne v dohodnutých termínoch splácať.
Slovenský príbeh, ktorý nazývajú naši experti gréckou cestou je skutočne podobný realite, ktorá sa rieši na gréckom príklade. Bez kvalifikovaných podkladov, no zo správ, ktoré sa sporadicky vyskytujú v médiách vyplýva, že z pôvodného majetku štátu už nič, ani podľa prípadne inventúry, nepatrí nám, slovenskej verejnosti a prestárlym a zbytočným občanom Banky, tie sú od prvopočiatku spoločenských zmien v portfóliu zahraničných korporácií a rozhodujúce firmy a spoločnosti tiež. Slovenské elektrárne patria Talianom, SPP sú v zmluvnej držbe Francúzov a Nemcov, cementárne Rakúšanom, železiarne patria Američanom, Slovnaft MOL(ale nevie sa kto je za Maďarmi), mliekarne Rakúšanom, výroba pracích prostriedkov a mydla Nemcom, sieť supermarketov (bez názvu)Holanďanom, Nemcom a Rakúšanom. Iné, ktoré boli vybudované na najlepšej poľnohospodárskej pôde, ktorá raz bude Slovensku chýbať s príspevkom z našich daní patria Japoncom, Kórejcom, Francúzom a Nemcom a so stálou hrozbou, že ak im štát nevyjde na ruku odídu za lepšími podmienkami smerom juhovýchodným.
Za tohto rozloženia síl a prostriedkov brojí R. Fico proti prevodu plynovodu SPP do dcérskej spoločnosti Eustream, čo je však už dlho mimo dosahu a kompetencií štátnych orgánov. Prevod akokoľvek škandalizovaný sa uskutoční. Bohužiaľ, na to sú zákony a platné zmluvy.
Aby sme priblížili ekonomické sily rôznych záujmových skupín uveďme aspoň jeden príklad z nedávnej doby a prečo nemajú v EÚ radi Rusov.
Európskych politikov dlhodobo znepokojuje stav, že rozhodujúce štáty EÚ sú z 1/3 závislé na dodávkach zemného plynu z ruských ložísk. O vojenskom zásahu, napriek organizovaným nepokojom po voľbách v nedávnych dňoch zatiaľ neuvažujú a tak ponúkli Ruhrgaz a Gaz de France podniku Gazprom pomoc s modernizáciou ruských zdrojov a prepravy plynu do krajín západnej Európy. Gazprom napodiv súhlasil, no prípadnú dohodu o ich vstupe do svojho záujmového priestoru podmienil reciprocitou, svojim vstupom do rozvodnej siete oboch spoločností v Európe. Tie to rozhodne odmietli a tak stav nervozity s dodávkami plynu pre existenčné potreby ich ekonomiky ostáva i naďalej.
Z existenčných príčin kapitalizmu ataky na výnosné časti štátneho majetku napr. na zdroje pitnej vody, zdravia, lesy a možno i vzduch sú a preto nemôžu byť trvale v majetku štátu. To sa musí zmeniť, aby hospodárenie v zbytkových segmentoch štátu bolo efektívnejšie Stačí dotvoriť legislatívu a všetko pôjde podľa zákona, nikdy mimo neho. Veď predsa žijeme v právnom štáte.
Ďakujem za pozornosť, ak ste názor prečítali do konca.
Celá debata | RSS tejto debaty