Skepsa aktuálnej politickej scény

Odborníci, ale už aj my laici vieme z čoho vznikajú chytľavé choroby a epidémie, no spoločenské choroby neliečia znalci, ale liečitelia.

Súčasná doba ,bohužiaľ už od K. Marxa (odtiaľ pojem marxizmus) nepraje teoretickému mysleniu, prečo existujú hospodárske, či finančné krízy a myšlienky T.Baťu, či G.Sorosa sú v definíciách podnikateľov skôr nápadmi, ako myšlienkami. Definovaním prečo k nim a zákonite dochádza v istých intervaloch a keď sa intervaly predlžujú(zatiaľ sa neskrátili)je to umelý zásah do istých procesov kapitalistickej ekonomiky. Podobne zatiaľ sa nik nepokúšal vysvetliť procesy ,ktoré vždy a zákonite vyústili ku korupcii ,no všetci tí dôležití o nej len hovoria, ako ju potlačia, alebo aspoň znížia. Ako môžu, keď jej dôvody zatiaľ nehľadali?.

Dávno sme sa pri novej odbornej publikácii usmievali z toho, že zo siedmych kníh rovnakej témy sa ľahko stvorí ôsma. No teraz k téme korupcia nevznikla ani jedna odborná publikácia, či analytický článok. Buď nie mysliteľov, alebo tí, čo by vedeli k téme korupcia niečo seriózne napísať sa boja, pretože žijeme predsa zo dňa na deň a odborníci majú starosti so splácaním hypoték, či školným pre deti na prestížnych amerických univerzitách.

Existencia fenoménu ,ktorý zžiera aj naše spoločenstvo vníma pospolitý ľud, ako vred na ináč zdravom tele kresťanského národa. je to celá pravda, pretože korupcii sa dar í práve na chorom tele, zoslabenom aférami, ktoré sa medzi sebou preplietajú a preto sa nedajú uspokojivo vyriešiť ani súdnou mocou, ktorá povstala z „demokratického “právneho poriadku. V princípe , podľa názoru autora, priestor pre konkrétny prípad korupcie vzniká za situácie nerovnováhy medzi potrebami, či záujmami na jednej strane a pozíciou toho, alebo tých, čo pozíciu majú s možnosťou ju primerane zužitkovať. Keby bolo ochoty kvalifikovaných analytikov skúmať aspoň tie korupčné aféry, ktorí sa stali známymi, došli by k poznaniu, že existujú vždy a len na styku záujmov, či potrieb medzi štátnym a súkromným. Nie sú predsa verejne známe prípady korupcie medzi dvoma súkromnými subjektami, pretože tam a medzi nimi nedochádza k vyhlasovaniu verejných súťaží, tendrov alebo iných foriem tvorby zmluvného vzťahu a keď, až následne sa ukáže na základe sťažnosti tých, čo v súťaži neuspeli, že súťaž bola zmanipulovaná a orientovaná na jedného vopred známeho uchádzača .Taká realita má svoje príčiny v tom, že „štát ako dojná krava“ svoje záväzky voči zhotoviteľovi vždy splní.

Že v iných demokraciách na západ od nás sú korupčné príbehy málo, alebo úplne neznáme spočíva len v tom, že nedosýtených podnikateľov, alebo podnikateľských skupín tam už niet, na rozdiel od našich, ktorí sa len sýtia na hodnoty dovolené režimom, kým ich neprichytia pri čine, keď si odovzdávajú obálky, či aktovky .Dôvody k takej úvahe sú založené na jednoduchom princípe, že naše zákony sú už v plnej zhode s európskymi ,no ich využiteľnosť ešte nedosiahla potrebnú-trestno-právnu úroveň.

Nedá sa predbiehať dobu, no šetrenie prípadu korupčného škandálu, proti ktorému sa už ohlásili protesty mladých ľudí v krajských mestách skončí ako býva zvykom bez výsledku, pretože plány, želania vyslovené na zhromaždeniach v konšpiratívnom byte sú predsa bez trestného postihu

Aj preto treba túto nepodarenú úvahu zakončiť tým, že pokiaľ nebudú mať finanční žraloci dosť, koniec korupčným škandálom nebude. Žijúci občania to nedožijú.

Ďakujem každému, kto to dočítal do konca.