Skepsa aktuálnej politickej scény

Doterajší priebeh demokratizácie spoločnosti okrem každodenného zverejňovania okatých nedostatkov(vraždy, omyly, korupcia, aféry, podpaľačstvo, atď.) súčasného sveta sprevádza aj mimoriadny rast rôznych inštitúcií, štátnych i občianskych, ktoré si deklarujú snahu narovnávať krivolaké cestičky demokratizačného vývinu. Jeden požiar uhasia a dva vzniknú. Skrátka, zatiaľ to nevychádza a  okrem množstva zákonných noriem s programovanými medzerami v nich vo veľkosti otvorov na syre Ementál, život prebieha v stálych traumách, spoločenských i súkromných, násobených nezamestnanosťou.

Ale pokiaľ by sme hľadali, kde sú korene nekonečných ťažkostí, dôjdeme vždy k peniazom, k ich neodôvodnenej kumulácii na jednej strane a chronickom nedostatku na strane druhej a v čom sú občania presvedčení, že práca je ten najposlednejší spôsob ich získavania a len pre tých, čo nemajú v dnešnej spoločnosti iné možnosti poctivej obživy.

Súčasne možno vysloviť názor, že kontinuálna kríza nazývaná znalcami rôzne, podľa vonkajších prejavov vo sfére finančnej, ekonomickej, sociálnej, je kríza kapitalizmu, no ešte potrvá niekoľko mesiacov, kým sa niekto kompetentný odhodlá vysloviť myšlienku, že takto to isť ďalej nemôže .Veď tí experti sú denne stavaní do role málo závideniahodnej ktorí stále niečo riešia a stále hľadajú, ako ďalej. Zatiaľ ale nedošli k myšlienke, či teórii, prečo je to tak, no ukazuje sa, že prapríčinami je nerovnomerný rozvoj svetovej ekonomiky a nadvýroba tam, kde nie je už priestor pre absorpciu produkcie a chudobná časť sveta nie je spôsobilá túto produkciu za primeraných podmienok prijímať. Rozdiely sú tak veľké, že je to v existujúcich zvyklostiach svetovej ekonomiky nemožné. Lapidárne sa roztváranie „ekonomických nožníc“ dá ilustrovať na tom, koľko poľnohospodárskych plodov bolo potrebných vyprodukovať v rozvojových krajinách sveta na splatenie jedného použiteľného traktora pred 30 rokmi a dnes. Viac ako 50 násobok! To je aj dôvod zaostávania. To, že traktor má klimatizovanú kabínu, že má navigačný systém, že sa vie prispôsobiť reálnemu terénu a čo zvyšuje jeho cenu v rozvojových krajinách to nie je primárna vlastnosť.

Signifikantným znakom hľadania foriem zmierňovania dôsledkov krízy vo „vyspelých krajinách sveta“ je už tichá orientácia na zdroje, ktoré sú v súkromných rukách a ktoré práve vďaka liberálnej politike vlád mohli nadobudnúť kolosálne rozmery Odpovede ich majiteľov sú však veľmi ostré, nech to skúsia! Prípadné opatrenia na zmierňovanie ich ziskov zákonnými opatreniami sú pripravení kompenzovať inými spoplatnenými službami, ktoré nakoniec by mali dopadnúť na plecia zákazníkov, teda tých, čo bankové služby potrebujú pre svoju podnikateľskú činnosť. Ale aj vlády sa dostali do područia súkromníkov A o to, kde sú peniaze svedčia trvalé a lákavé každodenné reklamy na rôzne typy pôžičiek cez deň i v noci, v piatok, či sviatok..

Medzi zodpovednými analytikmi objavujú sa už ojedinelé hlasy, že všetky akokoľvek súčasné problémy (napr. aj v EÚ) odborne pomenované, jediná kríza kapitalizmu môže reálne prerásť do krízy sociálnej, nekoordinovanej politickou silou, ale o to nebezpečnou revoltou, končiacou pálením kaštieľov a rabovaním obchodov. A vtedy už nepomôžu brigády ťažkoodencov s rýchlopalnými veľkokalibrovými zbraňami aj s koňmi. V tomto smere sú lepšie vystrojení ako VB v minulom režime. Prečo? Veď vtedy obrana režimu bola prvoradá.

Hlúpe reči, aby sa nezamestnaní rekvalifikovali na profesiu, pre ktorú niet pracovného miesta patrí na Slovensku ku koloritu, ktorý svedčí o tom, ako veci a javom rozumejú tí, čo by mali poznať dôvody krízy, že je to kríza spoločenského systému nelokalizovaná len na Slovensko a pokúšajú sa ju riešiť izolovane, ako keby panovala len u nás pretože ľuďom sa nechce pracovať. To si však s ohľadom na postavenie, ktoré zastávajú a majetok, ktorým disponujú po privatizácii, nemôžu dovoliť

Sú isté, veľmi pesimistické výhľady a predpovede, že svet, aspoň jeho časť speje k vojne, teda do stavu, kedy sa zabudne na sľuby a reči a sociálne tlaky budú kompenzované strachom o život. Formálne a mediálne odôvodnené príčiny sa iste nájdu, ako vždy v dejinách. Aj dnešok je nebezpečný, keď namiesto otvoreného styku znepriatelených síl sa objavil na scéne terorizmus. Veď ten je vojna v inej podobe.

Svet islamu so svojim videním priepastných rozdielov medzi bohatými a chudobou vo vlastných krajinách začal revolúcie na severe Afriky, no proces zmien tým neskončil, ako svedčí situácia v Egypte a teraz i v Líbyí, kde bez služieb NATO by proces nepokračoval tak, ako si želajú režiséri z Washingtonu. Zdá sa, že v lokálnych vojnách sú USA už veľmi zaangažované a tak riešenie zverili do kompetencie NATO, pretože Taliansko i Francúzsko si môžu zabezpečiť ďalšie licencie na ťažbu ropy a chrániť svoj investovaný kapitál. Vážne, ale bez komentárov odzneli reči p.Hillary Clinton o tom, že poriadok treba spraviť aj v Sýrii. Táto výzva ide súčasne so snahou vyhlásiť nový štát Palestínu a chrániť Izrael pred ústupom z Golanských výšin. Polofeudálny režim v Saudskej Arábii je chválený a tolerovaný už aj za to, že kráľ Abdduláh dovolil ženám viesť motorové vozidlá po verejných cestách, ale ináč nevadí, pokiaľ dodávka ropy a koncesie na jej ťažbu platia a sú dodržiavané.

Ak sa vrátime k začiatku úvah, či názoru o ťažkostiach demokracie vo svete s vyslovením slov, že svet nie je vhodný pre demokraciu rovnako, ako nebol pripravený pre komunizmus, potom ani dnešný stav sa nedá liečiť a zlepšovať kozmetickými doplnkami, liftingom, či masážami tváre za pomoci krémov a posilňujúcich prípravkov. Len kto sa k tomu odhodlá z tých, čo majú slovo a rešpekt?