Zle sa čítali riadky článku A.Matišáka, že :“Afrika si musí pomôcť aj sama“ práve teraz, keď obdeň vidíme, alebo čítame a počúvame informácie o suchu, ktoré sužujú Somálsko, Keňu a Džibutsko, ktoré spôsobilo smrť hladom miliónom, najmä deťom. Je pochopiteľné, že jeden článok aj keď veci znalého novinára nemôže zodpovedať všetky príčiny tejto opakujúcej sa tragédie Afriky. Môžeme však informovanosti napomôcť návratom do nedávnej minulosti, kedy sa z Afriky sťahovali kolonizátori. Boli to Angličania, Francúzi, Taliani, Belgičania i Portugalci, ktorí veľa rokov vládli na území dnešných afrických štátov so všetkými dôsledkami, ktoré dodnes vedú k územným sporom medzi susedmi keď kolonizátori nerešpektovali tamojšie rodové a skupinové pomery. Nové a skoro nezávislé štáty ostali závislé i naďalej ekonomicky, no bez vlastnej inteligencie, ľudí schopných viesť a rozvíjať nové štáty Aj preto naj charakteristickou črtou je korupcia(slovo známe aj u nás) a slabá miera zákona, ktoré črty sa nezlepšujú, skôr prehlbujú.
Podľa istých znakov, ktoré sú zvýrazňované aj v oblasti školstva i zdravotníckych služieb je možné nachádzať paralely so snažením našich liberálnych demokratov v plnej, či konečnej podobe, aby si ľudia platili za školskú výchovu i akú-takú zdravotnícku starostlivosť. A tam v Afrike už to funguje pre nás vzorovo i so oklieštenými a nefunkčnými povinnosťami štátu, prípadne nerozvinutými jeho potrebami. Ale ako príklad, že každý člen spoločenstva sa má starať o seba sám je to poučné, ale sotva nasledovania hodné. Dobre sa o tom hovorí expertom z amerických univerzít a stredných škôl, (college)ktorí sú javov znalí, pretože v Afrike trávili najlepšie roky svojich životov. Vedia aj to, koľko, kto peňazí na pomoc hladujúcich venujú, ale aj to je len pomoc krátkodobá a ako ukázala doba aj bezperspektívna pretože pomoc sa stráca v bezodných vreckách miestnych vládcov a v sejfoch švajčiarskych bánk..
Do lamentácií prečo africké krajiny, či štáty bohaté na suroviny svetového významu sú stále chudobné a kde rozdiely v delení bohatstva, ktoré odteká mimo, sa zväčšujú, treba hľadať v minulosti , keď okrem surovín a vzácnych korenín odchádzali ako tovar s presnou kúpnou cenou aj otroci na bavlníkové plantáže na juh neskorších Spojených štátov amerických.
Súčasné nepokoje a vyhrané povstania na severnom okraji Afriky nie sú rozmarom z blahobytu, ale z túžby zlepšiť postavenie jednoduchých ľudí, najmä mladých, bez perspektívy no naočkovaných príkladom, že sa dá žiť aj lepšie Údaje o dobe vládnutia terajších monarchov, či prezidentov sú v zhode, že sú to dediči moci, ktorú im zanechali kolonizátori a ktorí zmenili len formy ovládania prírodného bohatstva, ropy, zemného plynu, zlata, diamantov, ale aj plantáž, kde sa pestuje vanilka, kakaové bôby, káva i exotické dreviny na výrobu nábytkov pre najmajetnejších vo svete. A podľa toho, ako sú vystrojení a vyzbrojení povstalci, či strážcovia poriadku od obutia, až po ľahké pechotné zbrane a vozidlá môžeme vnímať, ako prebiehajú platby za všetko, čo sa z Afriky vyváža.
Pri nedobrovoľnom odchode kolonizátorov z krajiny odchádzali s pribuchnutými dvermi aj odborníci a keď neboli ochotní dohodnúť spôsob svojej existencie v tých niekoľko roztrúsených priemyselných lokalitách a ťažby nerastov a domáci neboli schopní ich riadiť a prevádzkovať, rozišli sa a zanechali chaos a bezradnosť..Do pamäti sa vtláča Angola, ktorú opustili odborníci znalí výroby papiera a celulózy(Alto Catumbela).Ináč povedané radosť z oslobodenia sprevádzalo i opojenie, ktoré narobilo všade, odkiaľ odchádzali aj odborníci škody, nedozerne škody, ktoré aj po 40 rokoch sú citeľné.
A tam, kde dnes je hladomor a smrť kosí malé deti a bezbranní ľudia nie sú schopní dostať sa k pomoci mohli byť v uplynulých rokoch vybudované cesty, závlahy, kanále a zalesnené územia..Všade vládne však kapitál.
Kde je ľudskosť, solidarita i splácanie úverov za stáročia „objavovania“ bohatstva Afriky anglickými novinármi i cestovateľmi k Viktoriinim vodopádom s podporou vlád? Že išli len objavovať iste už nik so zdravým rozumom tomu neverí a dnešná ekonomicko-spoločenská situácia afrických krajín je toho dôkazom.
Celá debata | RSS tejto debaty