Skepsa aktuálnej politickej scény

            S prekvapením no i porozumením prijali občania apel predstaviteľov  krajín V4 na podnikateľov a energetické koncerny,ktorý odznel na ich stretnutí na jubilejnom 20 výročí v Bratislave,aby vo veci“zvyšovania cien potravín a energií boli zhovievaví“Inými nástrojmi skutočne nedisponujú .Taký je režim demokracie.Zasiahnuť by znamenalo dostať sa do sporu s ústavnými zákonmi,kedy vlastniť majetok a nim disponovať a ho zveľaďovať patrí k najdôležitejším,principiálnym normám našeho  života..Zatiaľ vlastníci E-onu či Ruhrgas,ale aj pán Konštiak,prezident obchodu, odôvodňujú rast cien rôznymi okolnosťami(že už dlho držia ceny na nízkej úrovni,že bola neúroda,sucho,mokro,zemetrasenia i záplavy,že rastie cena ropy a že ich zisky sú neadekvátne ich podnikateľskému úsiliu).Všetko dôvody,ktoré stoja mimo právomocí vlád okolitých krajín,ale aj nás.

            Na koniec(alebo začiatok našej mizérie)oznámila p.I.Radičová v prítomnosti svojich dvoch zodpovedných ministrov,že naši sociálne odkázaní občania na hranici biedy budú odmenení múkou a cestovinami,no až potom,čo niekto ľútostivý vyhrá súťaž,zloží kauciu a štát mu vynaložené výlohy vo forme peňazí vybaví v Bruseli,v kanceláriách EK.Ako spomenula,o rozdeľovaní múky a cestovín  budú dbať rôzne charitatívne organizácie(dúfajme,že registrované).Najskôr tá katolícka,ktorá sídli skoro všade a za presných podmienok ako deklaruje jej zriaďovateľ,Konferencia biskupov Slovenska.Smiešne zapôsobil pritom minister Miškov,že v pozadí rastu cien energií stojí Regulačný úrad,ako kedy práve ten nedržal energetické koncerny,ktoré vlastnia naše elektrárne, na uzde.Názor  R.Fica na celú snahu vlády roztrhal na kusy minister Zs.Simon,keď úsilie predchádzajúcej vlády doviesť zrno v rámci transféru z EÚ označil,že nerobia nič iné ako vláda R.Fica.No nespomenul,že vtedy účel použitia rovnakého množstva obilia nebolo smerované do múky pre chudobných,ale na výkrm zvierat,teda na produkciu mäsa.

            Niečo podobné,rozvoz potravinovej pomoci v Sudáne si časť občanov pamätá i s tým,že potraviny sa tam (v provincii Darfur)stratili skôr,než by nasýtili bedárov.Ako býva dobrým zvykom aj u nás i do  našeho procesu distribúcie  sa vsunú celkom prirodzene pekári i výrobcovia cestovín,pretože chudáci nebudú stále jesť halušky,keď aj k ich príprave sú potrebné zemiaky a ich cena tiež poskakuje nahor Ani cestovina s domácim  lekvárom nemôže stále chutiť..

            Pomoc,skôr gesto dobrej vôle pravicovej vlády,ktorá si spomenula na biednych ľudí bude opäť delegovaná na miestne orgány samospráv so všetkými sprievodnými javmi a tak sa premení na akciu politickú,prečo tomu a toľko a iným až toľko,alebo všetko ostane na charitu?

            O tom,aby sa vykonali systémové opatrenia v oblasti DPH,cien červenej nafty alebo daní, reč byť nesmie,pretože by mohlo dôjsť k rozloženiu  celého štátneho rozpočtu a sľub I.Mikloša,že do roku 2013 bude náš štátny rozpočet na úrovni dovolených 3,5 % a kde by boli naše platby do eurovalu vo výške 5 mld € a cash.To sú všetko limity,ktoré treba rešpektovať.

            Výzva,či skôr memorandum má preto len dekoratívny charakter,ale dôvody ústretovosti sú podmienené situáciou na severe Afriky,z biedy,do ktorej boli roky vovliekaní občania pod vedením svojich autoritatívnych vodcov a o ktorých sme vedeli skutočne máloVedeli sme viac o ľudských právach v Číne i v Bielorusku,no pokiaľ  tieto režimy dodávali ropu  bolo všetko v poriadku.Dnes najmocnejšia krajina sveta vyzýva vládcov(teraz M.Kaddafiho),aby dbali na dodržiavanie základných ľudských práv,práv zhromažďovania a zmien ústavy.Prečo tak činia až teraz?Kým bol relatívny pokoj a ropa tiekla do tankérov bolo všetko v poriadku,ale keď sa začal búriť chudina,volajú po ľudských právach.

            Za výzvou a teraz aj pomoci chudobným treba vidieť strach z možností,ktoré potenciálne visia nad Europou.Masový a nekontrolvaný príliv utečencov,ale aj návrat našich ľudí z týchto krajín,pre ktorých nebude u nás odpovedajúce zamestnanie robí starosti. Čo s nimi?Zapíšu sa do zoznamov nezamestnaných?Veď ani u nás nie je práca pre každého a rast počtu milionárov,ktorých zázračne pribúda napriek kríze, nedáva obraz o  tom,že žijeme v blahobyte,

            Apelácia na city mocných je falošná ilúzia.Predsa nik z nich neporušuje zákony,pretože sú to ich zákony a všetko lieči konkurencia,ako sa dozvedáme každý večer zo správ tlačových agentúr.Zatiaľ aspoň tá múka a cestoviny.Je to málo,ale poteší a za vatikánsku menu:Pán Boh zaplať!