Založ si blog

Náš dedko,Štefánik a euro

Náš dedko,Štefánik a euro

poviedka

 

           

            Vždy,keď sa v našej rodine stočila reč na eurá,alebo keď o tom hovorili v rozhlase a šikovné prsty ukladali pred TV kamerou pekné a nové eurobankovky,náš dedko zbystril pozornosť a začal nahlas premýšľať o tejto pre neho, ale i pre nás, neznámej mene.Hlavne chcel vedieť,ako to bude,keď ten čas príde ,ako hovorili v rozhlase a v televízií.Im vždy,už od mladosti veril.Zmeny mu unikli,no stará to škola poctivosti.

            Čo už,veľa prežil počas mnohých svojich rokov,svedomite pracoval,aj nás vychoval,plnil úlohy i plán a volil najlepších občanov do poslaneckých kresiel.Osobne sa s nimi už potom nikdy nestretal..Ako čas plynul,musel sa s celou rodinou naučiť  žiť skromne,no čakal na tie lepšie časy a že sa to všetko prejaví v jeho peňaženke.Teraz sa priznal,keď tie nové bankovky,pekné  a hladké jemné dievčenské ruky rozkladali po nejakej podložke ,že sa mu pozdávajú.Nie sú síce na nich robotník s družstevníčkou hľadiaci do svetlých zajtrajškov,ktorých sa chcel dožiť i on s babkou,no nejak sa mu to všetko poprevracalo .I farby,ale zelenú stokorunu si pamätá,bola mu blízka aj s T.G.Masarykom a ľahko ju vedel rozlíšiť medzi inými, M.R. Štefánik sa vtedy na žiadnu neprebojoval,ani ako generál.Až potom,naposledy,na tú najväčšiu.

            Štefánika mal od mladosti rád,učil sa o ňom v škole a na spomienkových slávnostiach k jeho tragickej smrti aj recitoval:“Mali sme my vtáka,šírim nebom lietal,zlatú niesol slobodienku,horko zaplakal atď..No  z najväčšej bankovky predsa “ hľadel  v šíru diaľ“ a márne by Štefánik dodatočne ďakoval našemu dedkovi za pekný prednes,pretože bankovky takej hodnoty sa mu akosi vyhýbali.Nedostávali sa mu,asi si ho nejak pohneval,najskôr   po toľkých rokoch zabudol.Jeho obrázok mu však visí nad posteľou a pokiaľ žila babka vždy,keď sa na neho hnevala a to bolo skoro vždy,hrozila mu,že miesto generála mal by tam visieť obrázok nejakého patrona,teda nábožný.Vtedy sa vedel uraziť,neprehovoril aj niekoľko hodín a ako sme pobadali,asi si zaslzil a pohundral.Babka vedela,že to je jeho citlivé miesto v duši,niečo ako trinásta komnata,do ktorej nechce každého a dobrovoľne pustiť.My,jeho deti sme tam smeli len niekedy a už sme sa ho ani nepokúšali preškoliť.Rád sa však rozhovoril o ňom a stačilo len spomenúť, aby porozprával ,ako to bolo vtedy,keď ako školák s triedou  na konci ktoréhosi školského roku navštívil múzeum v Martine a miestnosť,kde boli uložené zbytky toho,čo po páde lietadla Caproni ostalo.Ten názov lietadla vždy zdôraznil,aby tie spomienky boli plastické.My sme čakali,že sa pomýli,alebo či niečo nevynechá,alebo nepridá do popisu svojej nezabudnuteľnej návštevy tam a vtedy.Zatiaľ si pamätal všetko,aj keď spomenúť si na to,čo jedol včera, bolo ťažšie.

            Ešte aj vtedy,keď sme ako rodina raz navštívili z úcty k Štefánikovi  Martin a muzeum idúc  a mlčky po širokom schodisku sa zrazu zastavil a tichým hlasom ,skôr šeptom a rukou ukazoval na vysoké biele dvere s mosadznou kľučkou,že tam,za dverami musia ešte byť tie zbytky,ktoré on ako žiak videl.Kožená obhorená kukla,rozbité okuliare,ako nosievali motorbicyklisti,hodinky,ktoré sa zastavili presne v čase,keď lietadlo dopadlo do oráčiny.Rôzne fotografie o jeho cestách po svete dopĺňali to,čo ostalo po slávnom našom rodákovi z Košarísk.Všetky predmety boli chránené pod skleneným vekom a v strede miestnosti.Ale ten príbeh,ktorý opäť bohato ožíval i s našim dedkom,sme už nemali možnosť overiť.Dvere boli zamknuté,miestnosť pre verejnosť neprístupná a tak nám ostávalo len súhlasiť s dedkovou verziou príbehu o ostatkoch po hrdinovi.

            Obrázok nad jeho posteľou visel i vtedy,keď v minulom režime spomienkové dni na generála boli zabúdané a na legendu sa lepili rôzne nepravdivé prívlastky.On mal toho naštudovaného veľa a tak mu nevadilo,čo sa hovorí a píše.Ale vždy nám prízvukoval,že o obrázku sa nemá hovoriť .Skrátka náš dedko sa držal svojho svetonázoru

            Už vtedy,keď začali platiť slovenské bankovky a zistil,že na tej s najvyššou hodnotou bol práve jeho Štefánik,trošku sa upokojil a oznámil to i obrázku nad posteľou so slovami:“Vidíš,dočkal si sa“.On mu po takom dlhom čase aj tykal!Možno i žmurkol,veď sa poznali za tie roky v spoločnej izbe.Nevedel vtedy,alebo zabudol,že k obrázku na novučičkej bankovke sa tak ľahko nedostane,že to v jeho veku bude už skoro nemožné.Aj preto,keď v nejakej reklame počítali ešte papierové bankovky,čakal kedy budú preratúvať tie s najvyššou hodnotou,aby videl rýchle sa mihajúci obrázok svojho Štefánika,aspoň tak cez obrazovku.Možno čakal,že počítač bankoviek sa pomýli,nejaký Štefánik sa stane so svojou hodnotou prebytočný a na druhý deň zazvoní naša pani poštárka ,aby mu oznámila,že ako dlhoročnému držiteľovi obrázku patrí mu i finančná odmena centrálnej banky,pretože to úradné miesta vedia, majú na to svojich ľudí v teréne,na pobočkách.“Tu to podpíšte“ povedala by  a pani poštárka a  vybrala  by z kapsy  v ktorej nosí cennosti novučičkú bankovku .

            V čase,keď sa už blížil zánik našich korún i s obrázkami dejateľov na nich,učíl sa pri pohľade na televízne školenie o nich o tom,aký majú nové bankovky vzhľad.Je dosť podozrievavý a zvedavý.Prečo mosty,prečo brány a práve také,ako nikde a nik neuvidí?Ani on,ani ostatní A čo,ak nejaký chytrák podľa novej bankovky navrhne most cez rieku,alebo údolie,aký je práve na niektorej z nich a čo ak a to bude horšie,nejaký zbohatlík nechá si svoj ťažko nadobudnutý palác osadiť bránami a vrátami,ktoré jeho staviteľ odkukal práve z bankovky?Samé otázky.Naše ubezpečovanie,že všetci tí by porušili zákon,ktorý určite v našich krajinách platí,no pre zneužitie kdekoľvek inde vo svete asi nie.Neboli  sme si istí tým,čim upokojujeme dedka.“Dejú sa aj horšie veci,ako zneužívanie práv pôvodcov“,povedal a to asi mal odpozorované z televíznych správ.Nakoniec možno uveril a sám si povedal,že mosty sú predsa na to,aby spájali brehy,no v zápätí sa vyslovil,že sú aj prvé,ktoré treba pri ústupe ničiť.A brány treba otvárať,aj keď naopak vymýšľajú sa rôzne systémy,aby sa otvoriť nedali,len tak bez hesiel a signalizácie.Nové papierové bankovky sa mu už páčia,zvyká si aj keď tomu,čo je na nich nerozumie.Sú iné.Veľa problémov má s mincami.Pletú sa mu,no pokladníčky v obchode  mu vždy pomôžu.

            Každá správa,či obrázky,keď sa ukladali nové eurá do rady a končili pri hodnote 500 priviedli  našeho dedka k otázke,na ktorú sme mu nevedeli  do obývačky,kde sedáva pred televízorom ,odpovedať.On totiž pamätá,že každá mena začínala pri malých hodnotách,aby po čase,keď sa začalo štátu dariť,pribúdali s boháčmi aj hodnoty vyššie.Preto s istou skúsenosťou starého človeka nám pripomína :“Len aby to nebol začiatok ,po ktorom sa začnú tlačiť bankovky vyššej hodnoty a s mnohými nulami.“

            Jedného dňa,keď sme už nevnímali zvuky pri presýpaní europských mincí a ich lesk na televíznej obrazovky,začal náš dedko hľadať nejaké staré a kožené čižmy po babke.Podmienkou mala byť mäkká sára a hodne vysoká.Hľadali sme s ním i my v pivnici i po skriniach,no dlho nebol spokojný s našim úsilím,ale predsa sa nakoniec muselo niečo najsť..Nevedeli sme,čo s tým chce robiť.Napred tajil k čomu to potrebuje,keď teraz v obchodoch a za peniaze dostať skoro všetko a čo nie je,rýchle sa dovezie trebárs z Číny.Nakoniec z neho vyšlo,že pre obnos mincí,ktorý  musí nosiť pri sebe na svoje skromné výlohy, najlepší bude mešec a ten zatiaľ v predaji nie je.Musí si ho vyrobiť podľa pamäti,ako jeho otec mu kedysi cez vojnu opravoval deravé topánky. .Smiali sme sa jeho potrebám s tým,že mal by sa konečne už naučiť používať platobné karty,aspoň jednu.On im totiž zatiaľ neverí,pretože tých bánk je akosi priveľa a každá sľubuje všelijaké výhody,no čo im musíme za to platiť, nevieme.

            On chce svoj dôchodok pekne do ruky,no bude v tom aj niečo iné.Asi tá fešanda,poštárka,ktorá príde vždy aj s jeho dôchodkom a potom by už neprišla,aby jej povedal,že:“ Dnes máme pekné počasie,však pani poštárka“?Vieme to podľa toho,že vtedy sa i holí už ráno,bo čaká netrpezlivo a pozerá z okna,kedy už príde..

            Naučil sa tej opatrnosti a v živote,ktorý nemal nikdy ľahký vedel,že isté je len to,čo drží v rukách a keď nie v oboch,tak aspoň v jednej,aby tou druhou,ľavou keďže bol ľavák,sa mohol brániť.Ešte šťastie,že mal už ten meštek

            Na mešec z vlastnej výroby zo  sáry starej babkinej  čižmy je pyšný Nie je nijak krásny,no podľa jeho názoru je bezpečný,opatrený peknou a hrubou šňúrkou,ktorou ho otvára i zatvára.A cez otvor potom neprejde ani prst kmína.Zatiaľ je v rozpakoch,či by pamiatka na babku nebola poškvrnená,keby podobnú vyrobil pre nejakú priateľku,ktorá by ho pri platení v supermarkete oslovila:“Jéj to je pekné,odkiaľ to máte pán sused.Mne by ste podobný neurobili?“Na to by určite nereagoval.Nemá záujem a s cudzími ženskými.Teraz však  čaká,ako sa jeho oneskorený návrh ujme a či by ho nemal prihlásiť ako chránený vzor.Ak by to malo trvať príliš dlho určite by ho predbehli šikovní výrobcovia,ktorí by zaplavili trh elegantnými mešcami rôznej veľkosti pre rôzne sociálne vrstvy.Malé i väčšie,pre ženy i pre deti do školy.A tak i my v rodine čakáme či sa dedkov mešec nestane príspevkom k rýchlemu prenikaniu novej meny medzi ľudí..Síce teraz už bez Štefánika na niektorej strane bankovky,ale jeho obrázok    nad jeho posteľou bude určite visieť dovtedy,kým nám dedko bude žiť.On sám vo chvíľach,keď je mu smutno, povie skôr pre seba,ale tak aby sme to počuli aj my,že pri delení majetku sa fotografia jeho generála stane najmenej zaujímavá pre nás.Verí ale,že tam bude i jeho milovaný vnuk,ktorý nebadane fotografiu uchmatne,schová a potom si ju vyvesí niekde na dôstojné miesto v svojej izbe.Možno si ju zoberie aj do internátu,keď sa dostane do školy.Len aby sa mu nesmiali

            Zatiaľ všetci čakáme,či obavy a pohľady našeho dedka spojené s novou menou sa stanú pravdivé a či jeho mešček budeme potrebovať i my a či bude stačiť,keď si ho zavesíme na remeň od nohavíc. Na všetky tie drobné centy.

 

K o n i e c

Spomínam na Kubu

01.12.2016

Pravidelná linka ČSA z Prahy do Havany mala technické medzipristátie na letisku Montreal a personál letiska už poznal zloženie cestujúcich, ktorí počas neho prezerali výlohy free shopov. Nechtiac som si pri jednom lete do Havany vypočul rozhovor dvoch predavačiek susediacich obchodov. Keď nás uvideli, jedna druhej, pretože bola polnoc, radila aby zatvárala a nečkala, [...]

Vždy ide o peniaze

26.11.2016

Najnovšie a čo obšírne zamestnáva TIS a médiá sú výlohy ministerstva zahraničných vecí na umelecké akcie spojené s našim predsedníctvom v Rade EÚ. Že boli vysoké a presahovali stanovený limit a že odmeny účinkujúcim umelcom a umeleckých telies boli zaplatené mimo základnej dohody, naviac. Zistila to mladá referentka po 8 mesiacoch služby na ministerstve [...]

Na čo sa pán Matišák nepýtal

20.11.2016

Jacques Rupnik v rozhovore s Andrejom Matišákom niekoľko krát opakoval, že „liberálna demokracia je nielen najprijateľnejší, ale aj najdôstojnejší politický systém“ Je to jeho názor a iný mať nemôže aj preto, že prívlastok, liberálny má z pohľadu politológov demokraciu, ako spoločenský systém novšie determinovať, ako slobodnú, od slova liberté. A tak [...]

žena, nemocnica, lôžko, pacient, tehotná, tehotenstvo, gravidita, pankreas, cukrovka

Fatálne zlyhanie v pražskej nemocnici. Žene urobili potrat pri kontrole, splietli si pacientky

28.03.2024 14:52

V pražskej Fakultnej nemocnici na Bulovke došlo k obrovskému omylu.

Mahmúd Abbás

Palestínska samospráva má novú vládu

28.03.2024 14:51

Jej predsedom bude dlhoročný poradca prezidenta Muhammad Mustafá.

Krišjanis Kariňš

Šéf lotyšskej diplomacie Kariňš odstupuje pre trestné stíhanie

28.03.2024 14:37

Lotyšská generálna prokuratúra rozhodla o začatí trestného stíhania v súvislosti s jeho výdavkami na leteckú dopravu vrátane využívania súkromných lietadiel.

Jana Bittó Cigániková

SaS kritizuje prerozdelenie peňazí v zdravotníctve, žiada zrušenie tzv. prerozdeľovacej vyhlášky

28.03.2024 14:36, aktualizované: 14:55

Kompetenciu prerozdeľovať peniaze navrhuje presunúť na zdravotné poisťovne.